Do operačnej sály prichádza ako prvá.

Celý svoj profesijný život je verná jednému zdravotníckemu zariadeniu – nemocnici v Zlatých Moravciach, ktorá je v súčasnosti členom siete AGEL. Aj napriek viacerým transformáciám je jej zamestnávateľom takmer štyri desaťročia. Od roku 1986 pracuje na operačných sálach ako inštrumentárka a nevie si predstaviť, že by robila niečo iné. Je zvyknutá pracovať pod tlakom a v strese. Rozprávali sme sa s Mgr. Ivetou Tonkovou, víťazkou v prvom ročníku ankety TOP SESTRY na Slovensku v kategórii operačné odbory.

Odmalička vás lákalo povolanie sestry?

Pôvodne som sa chcela stať učiteľkou v materskej škole. V prvých ročníkoch základnej školy som chodila na náboženstvo, túto informáciu mi napísali do posudku a na pedagogickú školu som sa nedostala. Druhá moja voľba bola zdravotná škola.

Chceli ste ísť po ukončení zdravotnej školy na vysokoškolské štúdiá?

Po absolvovaní Strednej zdravotníckej školy v Topoľčanoch som sa hlásila na medicínu, ale keďže bola doba socializmu, prednosť mali všetci gymnazisti. Z lekárskej fakulty som dostala ponuku pracovať vo fakultnej nemocnici a zároveň navštevovať nultý ročník medicíny. Rodičia s tým nesúhlasili, tak som sa zamestnala v zlatomoravskej nemocnici s tým, že o rok sa opäť prihlásim na prijímačky. Žiaľ, už sa to neuskutočnilo.

Takže ste sa zamestnali. Aké bolo vaše ďalšie smerovanie?

Pracovala som ako sestra pri lôžku na chirurgickom oddelení v Nemocnici s poliklinikou Zlaté Moravce. Po roku a dvoch mesiacoch sa uvoľnilo miesto v operačných sálach, kolegyňa odchádzala do dôchodku. Od primára a vrchnej sestry som dostala ponuku nastúpiť na miesto operačnej sestry. Bolo to ťažké rozhodovanie, no zároveň to bolo pre mňa vyznamenanie. Ponuku som napokon prijala a po troch rokoch, hneď, ako to bolo možné, som sa prihlásila na špecializačné štúdium inštrumentovanie v operačnej sále. Neskôr som nadobudla i vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Čo zavážilo, že ste napokon prijali ponuku?

Vždy sa mi páčila práca inštrumentárok a ich status v rámci nemocnice, istým spôsobom ma to fascinovalo, obávala som sa však, či to zvládnem. Nevedela som, čo všetko táto práca zahŕňa, vedela som však, že inštrumentárky sa musia neustále vzdelávať. Na operačnú sálu si vyberal sestry vtedajší pán primár Galovič, ktorý už nie je medzi nami. Bol veľmi múdry, prísny, ale veľa ma naučil, bola pre mňa pocta pôsobiť v jeho tíme. Nemal rád nevedomosť či neznalosť postupu operácie. Jeho rýchle rozhodovanie znamenalo, že aj vy ste museli byť neustále v pohotovosti a nemohli ste si dovoliť zaváhať.

Z toho vyplýva, že poznáte jednotlivé operačné postupy a bez toho, aby vám operatér povedal, aký nástroj mu máte podať, vy to už viete dopredu?

O inštrumentárkach sa hovorí, že musia byť krok napred pred chirurgom. Operačná sestra sleduje priebeh operácie a v ruke už má pripravený nástroj, ktorý by operatér od nej mohol požadovať. V praxi to funguje tak, že lekár vám rukou naznačí, čo od vás chce, máme dokonca aj rôzne gestá na jednotlivé inštrumenty. Dovolím si citovať jedného z mojich kolegov, ktorý zvykol hovoriť: „Nedávaj mi to, čo chcem, ale to, čo potrebujem.

Spomínate si na svoje začiatky v operačnej sále?

Pri pohľade na to množstvo rôznych inštrumentov som prežívala strach a napätie. Pôsobila som na mieste, kde sa stále niečo dialo a bolo potrebné rýchlo reagovať. Hovorila som si, že to nezvládnem. Tým, že moji kolegovia i nadriadení do mňa vložili dôveru, som sa snažila nesklamať ich.

Nikdy vám nerobil problém pohľad do otvorenej rany?

Nemala som s tým problém. Už ako dieťa si pamätám, že keď sa niekto z kamarátov zranil, bola som tá, ktorá pomáhala a snažila sa situáciu vyriešiť. Ani som netušila, čo mi budúcnosť prinesie.

Kto je inštrumentárka a čo je jej úlohou?

Inštrumentárka je tá, ktorá vstupuje do operačnej sály ako prvá, ešte skôr ako zvyšok operačného tímu. Chystá inštrumentárium a všetok materiál pred operáciou. Po nej prichádza anestéziologická sestra, ktorá oboznámi pacienta s anestéziou. Následne sú do sály volaní operatéri a začína sa samotný operačný výkon. Inštrumentárka zabezpečuje bezproblémový chod v operačnom trakte.

Kto môže vykonávať prácu inštrumentárky? Akú kvalifikáciu na to potrebuje?

Kedysi na výkon operačnej sestry stačila ukončená stredná zdravotnícka škola, dnes musí mať sestra minimálne bakalárske vzdelanie a po pár rokoch praxe si dopĺňa vzdelanie o špecializáciu.

Kto všetko tvorí operačný tím?

Štandardne je to operatér, asistent, inštrumentárka, obiehavá sestra, sanitár, anestéziológ a anestéziologická sestra. Pri niektorých operáciách je potrebných viac asistentov. Pri operáciách, kde bola nevyhnutná rýchla histológia, patril do tímu aj histológ, ktorý však nebol prítomný priamo v operačnej sále. Keď sme robili karcinómy prsníkov, rádiológovia nám vyznačovali miesta, kadiaľ viesť rez na základe podaného rádioizotopu.

Obiehavá sestra a sanitár sú jediní členovia tímu, ktorí nie sú sterilní. Je nevyhnutná ich prítomnosť v operačnej sále po celý čas operačného výkonu?

Obiehavá sestra je inštrumentárka, ktorá pomáha sterilnej inštrumentárke. Nie je sterilná, ale sterilnej kolegyni otvára operačné súpravy, rúškovací materiál, pomáha jej s obliekaním, kontroluje prístroje a pripravenosť pacienta. Sanitár pacienta priváža na operáciu a odváža z operačnej sály. Spolu s obiehavou sestrou ho ukladajú na operačný stôl, kontrolujú jeho bezpečnosť a správne uloženie. Predstavujú veľmi dôležitý obslužný prvok v tíme a ich prítomnosť v sále je nevyhnutná. K nesterilným členom operačného tímu patrí ešte anestéziológ a anestéziologická sestra.

To znamená, že počas dňa ste tam tri inštrumentárky?

V operačnom trakte pracujeme tri operačné sestry – sterilná, obiehavá a sterilizačná.

Priblížte nám jeden operačný deň.

Po príchode do operačného traktu sa prezlečieme do operačného oblečenia, skontroluje sa operačná sála, pripravený materiál a inštrumentárium. Sterilná sestra vykoná umytie a dezinfekciu rúk, následne sa oblieka do sterilného plášťa a rukavíc. Začína sa príprava pracovných stolíkov, obiehavá sestra jej prináša sterilné operačné súpravy a ostatné pomôcky podľa operačného výkonu. Sterilná sestra skontroluje funkčnosť inštrumentária a zabezpečí dostatok obväzového materiálu na výkon. Obiehavá sestra kontroluje funkčnosť prístrojov, spolu so sanitárom ukladá pacienta na operačný stôl do správnej polohy, kontroluje pripravenosť operačného poľa a zaistí bezpečnosť pacienta na operačnom stole. Pacient je následne uvedený do anestézie podľa charakteru výkonu a indikácie anestéziológa. Operatéri absolvujú povinnú dezinfekciu, inštrumentárka im pomôže s obliekaním do sterilných plášťov. Nastáva príprava operačného poľa, jeho dezinfekcia, rúškovanie pacienta, pripojenie prístrojov a operačný zákrok sa môže začať. Po zákroku transportujeme pacienta do pooperačnej izby, nasleduje dezinfekcia operačnej sály a prostredia pre ďalšieho operanta.

Máte veľmi náročné povolanie. Nikdy ste neuvažovali nad zmenou odboru? Ísť na pokojnejšie miesto?

Vo vypätých situáciách som nad tým, samozrejme, premýšľala, ale keď som sa dostala späť do svojej komfortnej zóny, pýtala som sa samej seba, čo iné by som robila. Možno by mi bolo pokojnejšie v ambulancii, odrobila by som si svoju prácu, nemala by som toľko stresu. Aj keď istá dávka stresu patrí k mojej inštrumentárskej práci.

Budúci rok to bude už 40 rokov, čo pracujete u jedného zamestnávateľa, ktorý prešiel transformáciou zo štátnej nemocnice na súkromnú. Zmenilo sa niečo za tie roky?

Dlhé roky sme boli mestskou nemocnicou Zlaté Moravce, v roku 2017 sme sa stali súkromnou nemocnicou, ktorá je súčasťou siete zdravotníckych zariadení AGEL. Oddelenia sa revitalizovali, dovybavovali novým prístrojovým vybavením, vznikli nové ambulancie a pribudli noví kolegovia. Stratifikáciou nemocníc sa naše zdravotnícke zariadenie dostalo na prvú úroveň zdravotnej starostlivosti, čo znamená, že sa viac orientujeme na jednodňovú a plánovanú starostlivosť.

Prečo ste sa dostali na prvú úroveň? Čo to znamená?

Určité operačné výkony sme nerobili v dostatočnom počte na to, aby bola naša nemocnica zaradená medzi nemocnice druhej úrovne zdravotnej starostlivosti. To znamená, že ako nemocnica prvej úrovne môžeme vykonávať jednodňové chirurgické výkony a vyšetrenia. Naďalej vykonávame aj niektoré výkony z akútnej operačnej starostlivosti.

Čo všetko patrí do jednodňovej starostlivosti?

Patria tam operácie hernií, žlčníkových kameňov, apendixov, varixov, benígnych nádorov prsníkov, ďalej malé traumatologické výkony, ortopedické výkony, artroskopie ramien a kolien. Okrem toho vykonávame aj jednodňovú gynekologickú starostlivosť, do ktorej spadajú probatórne kyretáže, konizácie, hysteroskopie a podobne. Po týchto výkonoch pacient zostáva 24 hodín na chirurgickom oddelení.

Asistovali ste niekedy pri operácii vášho príbuzného? Je to vôbec možné?

V prípade príbuzného by ste nemali byť pri operácii. Vždy je lepšie držať si odstup. Rokmi praxe vieme, aké nečakané situácie môžu nastať aj pri banálnom operačnom zákroku, a tiež nie je vhodné pozerať na ruky svojim kolegom počas prebiehajúcej operácie. Na našom pracovisku operovali môjmu otcovi akútne prasknuté slepé črevo, navyše bol v tom čase po dvoch srdcových infarktoch. Pre mňa i celý operačný tím to bol obrovský stres, ale našťastie sme to všetci zvládli.Otca sa napokon podarilo zachrániť. Operácia prebehla bez komplikácií, otec zomrel o niekoľko rokov na chronické kardiovaskulárne ochorenie.

Vo filmoch z medicínskeho prostredia býva často v operačnej sále pustená hudba. Ako je to u vás?

Niektorým kolegom hudba vyhovuje, ale nemala by byť príliš hlasná. Celý tím sa prispôsobuje operatérovi, ktorý vedie operačný zákrok. Práca v operačnej sále si vyžaduje maximálne sústredenie a koncentráciu. Uvoľnenie prichádza až v konečnej fáze operácie, keď si dovolíme prehodiť zopár slov. Náš starý pán primár netoleroval konverzácie v operačnej sále.

Stalo sa vám, že by sa niekto nesterilný nedopatrením dotkol sterilného stolíka a zmaril tak ďalší postup?

Nedeje sa to, ale keby sa niečo podobné stalo, stolík by sa musel okamžite odstrániť a neodkladne je nutné nachystať ďalší sterilný stôl. Nikdy nič nemôžeme zatajiť, vždy ide v prvom rade o pacienta a sterilitu. Inštrumentárka plne zodpovedá za prípravu a sterilitu inštrumentov a materiálu potrebného na operáciu.

Koľko najdlhšie trvala operácia, na ktorej ste inštrumentovali?

Najčastejšie išlo o operácie po haváriách (polytraumy), kde sme presne nevedeli, čo nás pri konkrétnom pacientovi čaká. Takisto to boli operácie aktívnych onkologických procesov, najmä na hrubom čreve, v trvaní 4 až 5 hodín. Niekedy sa stav skomplikoval natoľko, že popri jednej operácii sme museli urobiť ďalší výkon v rámci jednej anestézie.

Špecializujete sa ako operačná sestra výhradne na niektoré druhy operácií alebo ste pri akomkoľvek operačnom výkone?

V minulosti naše oddelenie robilo výkony všeobecnej chirurgie a traumatológie, spektrum našich operácií nebolo nikdy špecializované na jeden odbor. Dnes sa venujeme plánovaným výkonom v rámci brušnej chirurgie, cievnej chirurgie, ortopédie, traumatológie a gynekológie, teda aj moja práca je v podstate viacodborová. Sú však pracoviská, kde kolegyne pracujú len v jednom špecializovanom odbore.

Ako si máme predstaviť predoperačnú prípravu už priamo na sále?

Používame checklist – intraoperačný protokol, kde prebieha niekoľkostupňová kontrola medzi jednotlivými členmi tímu a pacientom. Checklist zahŕňa kontrolu prístrojov, kompletného operačného vybavenia a sterility inštrumentária. Po samotnej príprave inštrumentária operačná sestra v prvom kroku pripravuje operačné pole spolu s operatérom, čo zahŕňa dezinfekciu operačného poľa a rúškovanie pacienta. Po dôkladnej príprave operačného poľa nasleduje samotný operačný výkon. Celá táto príprava trvá 20 – 30 minút.

Zmenilo sa niečo vo vašej inštrumentárskej práci za tých 40 rokov?

Doba sa mení, medicína sa posúva míľovými krokmi dopredu, operatívu nevynímajúc. Dnes je veľmi veľa miniinvazívnych operácií, napríklad u nás vykonávame laparoskopické a artroskopické operácie. Rokmi sa inovovali jednotlivé operačné postupy, pribudlo množstvo nových prístrojov a inštrumentária. Dôraz sa kladie na čo najmenšie zaťažovanie pacientov počas operačného výkonu a rýchlu a bezpečnú rekonvalescenciu. Kedysi sa žlčník vyberal cez dlhý rez v oblasti pravého podrebria, dnes laparoskopicky prostredníctvom troch 1- až 1,5-centimetrových operačných rán, do ktorých sa vkladajú pracovné porty. Zmenilo sa toho veľa, len pacient zostáva stále ten istý.

Laparoskopická operácia je určite náročnejšia pre operatéra ako klasická.

Pri laparoskopických operáciách museli kolegovia zmeniť zaužívané postupy a naučiť sa pracovať v uzavretom priestore, kde si nepozerajú na ruky, ale pracujú s externou obrazovkou. Pri práci im pomáha asistent, ktorý vizualizuje pracovný priestor. Laparoskopická operácia prináša pacientovi komfort a urýchľuje jeho následnú rekonvalescenciu.

Operačné nástroje sú pripravené v jednotlivých súpravách podľa typu operácie alebo každý nástroj je zvlášť sterilne zabalený?

Pre jednotlivé typy operácií máme pripravené operačné súpravy alebo kontajnery. V každej súprave máme sterilné inštrumenty na konkrétny typ operácie, ale okrem toho si jednotlivo pripravujeme aj iné sterilné inštrumenty, ktoré v prípade potreby použijeme. Sú nemocnice, kde využívajú centrálnu sterilizáciu, v našej nemocnici si sterilizáciu realizujeme vo svojej réžii.

Ako je to teda s následnou pooperačnou dezinfekciou a so sterilizáciou nástrojov?

Inštrumenty sa po operácii dávajú do dekontaminačného kontajnera, potom sa mechanicky čistia, dezinfikujú, sušia a sterilizujú. Jednotlivé úkony vyžadujú prísne obmedzenia, na každý úkon je predpísaný časový harmonogram.

Zvyknete používať aj jednorazové inštrumentárium?

Najčastejšie používané jednorazové inštrumentárium u nás sú čepieľky na skalpel, preplachové súpravy, jednorazové hadice, frézy a mnoho iných inštrumentov potrebných pri artroskopických alebo laparoskopických operáciách.

Preťažením alebo nedopatrením sa už stalo, že lekár zabudol v tele operovaného tampón alebo iný predmet. Stalo sa také niečo aj vám? Ako sa týmto nežiaducim komplikáciám dá vyhnúť?

Počas praxe som sa s podobnou situáciou na operačnej sále zatiaľ nestretla. Pred každou operáciou disponujeme istým počtom inštrumentária a taktiež obväzového materiálu (prešívané tampóny, izolácie), ktorý musíme mať dôkladne spočítaný. Sterilná inštrumentárka hlási obiehavej sestre množstvo a typ nachystaného a pred ukončím operácie i použitého materiálu a operačných pomôcok. Ak všetok materiál súhlasí, operatér ukončuje zákrok. Použitý operačný materiál sa eviduje, počty jednotlivých komponentov musia súhlasiť na začiatku i na konci operácie. V operačných protokoloch sa uvádzajú všetky šarže od sterilizácie, lepia sa jednotlivé štítky z použitých jednorazových materiálov. Pri traumatologických operáciách sa zapisuje, aká dlaha bola použitá, počet a veľkosti skrutiek. Pri aplikácii cementu sa uvádza jeho šarža, šarže šicích materiálov či kotiev pri artroskopiách. Všetko sa eviduje a lepí do záznamu pacienta v rámci operačného protokolu i do bezpečnostného checklistu. Je to akási identifikácia, dvojitá kontrola.

Overujete si ešte priamo v sále, či sa tam nachádza ten správny pacient a či mu idete operovať tú správnu časť tela?

Pacient je privezený do operačnej sály s perioperačným protokolom v sprievode sanitára. Obiehavá sestra spolu so sanitárom pacienta identifikujú, dotazujú sa na meno, pýtajú sa, či je nalačno, kontrolujú, či nemá šperky, ortopedické pomôcky, zisťujú prípadné alergie. Prebieha kontrola hygienickej očisty, oholenia operačného poľa a správnosti strany operačného výkonu. Následne obdobné otázky kladie anestéziologická sestra a nakoniec aj anestéziológ. Kontrola pred každou vykonávanou operáciou je viacstupňová, čo eliminuje riziko nášho prípadného pochybenia alebo zlyhania.

Zaujímate sa niekedy o to, ako sa má pacient, pri operácii ktorého ste asistovali? Alebo pacienta beriete ako ďalšieho v poradí – príde, zoperuje sa a odíde?

Vždy sa zaujímam o rekonvalescenciu pacienta, ktorého sme zoperovali. Veľmi sa teším pozitívnej spätnej väzbe. Pacienti si nás nepamätajú, keďže sme schovaní pod operačnou čiapkou, maskou, plášťom, vidia nám len oči a počujú naše hlasy. Naše zdravotnícke zariadenie je malé, z času na čas zájdem na oddelenie a pýtam sa, ako sa jednotlivým pacientom darí a ako prebieha ich rekonvalescencia. Tým, že pracujem aj v pohotovostnej chirurgickej ambulancii, stáva sa, že sa s operovaným pacientom stretnem aj v rámci služby.

Čo sa deje s pacientom po operácii? Kto preberá starostlivosť o neho?

Sanitár v spolupráci s anestéziológom, anestéziologickou sestrou a obiehavou sestrou transportujú po operácii pacienta do prebúdzacej izby, kde starostlivosť o neho preberá sestra a lekár oddelenia. Pacient tam ostáva 2 – 3 hodiny podľa indikácie anestéziológa a po celý čas je monitorovaný.

Ako to je s operáciami v noci? Mávate aj nočné služby?

Dnes už nepracujem v noci, v minulosti sme v nočných službách najčastejšie realizovali akútne a život ohrozujúce operačné zákroky. Je to zložitejšie, lebo prichádza pacient, ktorý nie je pripravený tak, ako by bol pripravený na plánovaný zákrok.

Stalo sa vám, že pacient zomrel na operačnom stole?

Áno, za takmer 40 rokov strávených v operačnej sále sa mi stalo trikrát, že pacient operáciu neprežil. Vždy išlo o pacientov po polytraumách alebo o polymorbídnych pacientov.

Operovali ste aj v pandemickom období?

V čase pandémie sme vykonávali akútne neodkladné výkony, plánovaná operatíva bola pozastavená. Bolo to veľmi náročné a zložité obdobie nielen v medicíne.

Čo v prípade covid pozitívnych pacientov?

Pozitívnych pacientov sme operovali v tyvekových overaloch, čo nebolo jednoduché. Veľký dôraz sa kládol na sterilitu a všetci sme boli obzvlášť opatrní, keďže nám hrozilo riziko nákazy.

Ako si spomínate na to obdobie?

V nemocnici sme mali vyčlenené aj covidové oddelenie, pomáhali sme v mobilných odberových miestach, neskôr sme očkovali. Počas tohto náročného obdobia sme nemali ani chvíľu na osobný život.

Nepribudli vám operácie po skončení pandémie, ktoré boli predtým odkladané?

Operačné zákroky boli odložené na niekoľko mesiacov. Personálna kapacita bola obmedzená, lebo aj personál bol chorý. Keď sa pandemické opatrenia uvoľnili, aj pacientov vyžadujúcich operačný zákrok pribudlo. Nie je to však nič, čo by sa nedalo zvládnuť.

V operačnej sále musí všetko klapať a bokom by mali ísť akékoľvek animozity v najlepšom záujme pacienta.

Samozrejme, osobné problémy musia ísť bokom, sústredíme sa len na operačný výkon. Pokiaľ nebudete pracovať ako jeden celok, nastanú problémy. Vždy sa snažíme robiť všetko pre dobro pacienta, akékoľvek osobné nezhody musia ostať pred dverami operačnej sály. Naučili sme sa filtrovať všetky problémy a neprenášame ich do práce.

Ste ako zdravotníčka nápomocná aj inde ako v nemocnici?

V našej obci sa konajú v letnom období kultúrne a spoločenské podujatia, kde pomáham ako zdravotný dozor. V rámci pandémie sme spolu s ostatnými zdravotníkmi z obce pomáhali pri plošnom testovaní.

Aj váš syn je lekár. Vy ste ho k tomu priviedli?

Ja pravdepodobne nie, vždy som si myslela, že bude právnikom alebo architektom, keďže inklinoval k detailu, mal záľubu v umení a v minimalizme. Už v prvom ročníku na gymnáziu sa rozhodol pre štúdium medicíny. O pár rokov neskôr nasledovali prípravy na prijímacie pohovory, podarilo sa mu úspešne dostať na medicínu a dnes je z neho lekár. Pracuje vo Fakultnej nemocnici v Nitre a je v atestačnej príprave v odbore všeobecné lekárstvo.

Čo robíte rada vo svojom voľnom čase?

Milujem starostlivosť o rastliny, kvety, doma mám veľkú záhradu, pestujem zeleninu a ovocie. Veľmi rada chodím na prechádzky do prírody, ale aj na huby do priľahlého lesa. Mojou vášňou je čítanie kníh s tematikou krimi, ktorých dej si vyžaduje premýšľanie a isté analytické myslenie. Veľmi rada cestujem a spoznávam nové krajiny.

Zdroj: Zdravotnícke noviny
Redaktor: Silvia Hodálová

---