Presadili kvietok z jari do jeseni,
keby jeseň ako jeseň,
ale mráz studený…
(Janko Kráľ, báseň Kvet)
Janko Kráľ (24. 04. 1822 – 23. 05. 1876) je považovaný za perlu slovenskej literárnej tvorby a jeho poézia patrí medzi najvýraznejšie prejavy slovenského romantizmu. Ako jeden z prvých písal od roku 1843 básne v Štúrovej slovenčine a svojou tvorbou dokumentoval, že spisovná slovenčina je tvárny literárny jazyk, schopný vyjadriť aj najsubtílnejšie stavy lyrického subjektu. Pre poéziu Janka Kráľa je príznačné naznačovať skryté súvislosti medzi bájnym svetom povestí a konkrétnou prítomnosťou. Vo svojich baladách zobrazuje človeka, ktorý sa nechce zmieriť s daným stavom a popiera zaužívané normy. Tragický moment jeho balád neurčovala iba vôľa nadprirodzených živlov, ale aj odhodlanie hrdinu zápasiť s prekážkami aj za cenu porušenia konvenčných zákonov morálky.
Vo svojom pomerne krátkom, no trpkom živote, žil Janko Kráľ najdlhšie v Zlatých Moravciach (1862 – 1876). Pôsobil tu ako úradník a advokát zápasiac s existenčnými problémami. V Zlatých Moravciach postupne býval na troch miestach. Najskôr na Župnej ulici č. 18 (neskôr Gottwaldova ul., v súčasnosti opäť Župná ulica), potom na Keglevichovej ul. č. 7 (v súčasnosti Robotnícka ulica) a napokon i najdlhšie „Pod sýpkami“ v Ulici zeleného stromu č. 5 (v súčasnosti Ulica Janka Kráľa), kde aj zomrel.
Podobizeň Janka Kráľa sa nezachovala. Jeho vnuci a vnučky súhlasne tvrdili, že nikdy nevideli podobizeň starého otca, lebo Janko Kráľ sa nechcel nechať ani maľovať, ani kresliť, ani fotografovať. Podľa vnučky Ireny mal belasé oči, červenú tvár a biele šedivé vlasy, chodieval s palicou a s dlhou fajkou. Naopak, veľmi bohaté sú zmienky o jeho povahe, ktoré uvádzajú, že bol čudák, divoch, samotár, podivín neskrotnej povahy, bol nespoločenský a mal vraj dokonca odpor voči ľuďom. Známi ho prezývali Spektabilis, lebo toto slovo rád používal.
Oživenie pamiatky básnika Janka Kráľa v Zlatých Moravciach je späté s PhDr. Štefanom Rakovským, riaditeľom Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach. Už ako študent strednej školy založil v Zlatých Moravciach Vzdelávací krúžok Janka Kráľa a stal sa jeho prvým predsedom. Neskôr sa zaslúžil o odhalenie pamätného kameňa tomuto štúrovskému velikánovi a o odhalenie veľkého pomníka od akademického sochára Jána Kulicha v roku 1962. Úsilie PhDr. Štefana Rakovského oživiť pamiatku básnika vyvrcholilo založením pamätnej izby Janka Kráľa v roku 1972.
Autorka: Katarína Beňová
PIETNA SPOMIENKA A VÝSTAVA
Dňa 24. apríla 2022 o 14:00 hod. sa pri príležitosti 200. výročia narodenia Janka Kráľa bude konať pietna spomienka v sobášnej sieni Mestského strediska kultúry a športu na Námestí A. Hlinku 1 v Zlatých Moravciach. V programe vystúpia študenti Gymnázia J. Kráľa, Carmina Vocum pod vedením Mgr. Zuzany Molnárovej a lektorka Múzea v Zlatých Moravciach Viera Tomová.
Zároveň je v Múzeu v Zlatých Moravciach sprístupnená výstava Spomienka na Janka Kráľa v termíne od 24. apríla 2022 do 28. mája 2022. Výstava je prednostne určená školským kolektívom ako doplnok k vyučovaniu slovenského jazyka a literatúry. Partnermi výstavy sú Nitriansky samosprávny kraj, Mesto Zlaté Moravce a Mestské stredisko kultúry a športu p. o.
Srdečne Vás pozývame.
