Spomienka na Adolfa Nemčana
Dňa 19. februára sa oživí spomienka na výročie narodenia nášho rodáka Adolfa Nemčana (Nemčeniho) od sv. Benedikta SchP, kňaza – rehoľníka, básnika, pedagóga. Narodil sa 19. februára 1702 v Zlatých Moravciach, zomrel 22. apríla 1757 v Nitre.
V dobe, v ktorej žil bol považovaný za jedného z najvýznamnejších literátov v krajine. Do rehole piaristov vstúpil 3. októbra 1720 v Prievidzi, kde zložil rehoľné sľuby a prijal meno Adolf. V rokoch 1726-1727 vyštudoval filozofiu vo Svätom Jure a v rokoch 1728-1730 teológiu v Nitre.
Za kňaza ho vysvätili 24. septembra 1728. V rokoch 1723-1727 vyučoval vo Vespréme, 1731 v Pešti rétoriku a poetiku. V roku 1732 bol lektorom filozofie a prefektom školy v Nagy Károly. V roku 1733 vyučoval filozofiu v diecéznom seminári vo Váci a v rokoch 1734 -1735 bol lektorom filozofie a prefektom školy vo Svätom Jure. Dogmatickú teológiu vyučoval v rokoch 1736-174 v Rábe – dnešný Györi. V roku 1742 bol poslaný do Nitry, kde viedol konvikt a prednášal dogmatickú teológiu.
V Nitre sa v roku 1743 stal rektorom piaristického domu a o rok neskôr 1744 až do roku 1748 bol provincionálnym asistentom. V Prievidzi v roku 1749 bol zvolený za predstaveného Uhorskej provincie piaristov a tento úrad vykonával v rokoch 1750 -1751 v Brezne a v rokoch 1752-1754 v Nitre. V rokoch 1755-1756 pôsobil ako viceprovinciál v Segedíne. Zabezpečil dobudovanie kolégia, školy a Piaristického kostola sv. Ladislava v Nitre. Pre zhoršenie zdravotného stavu odišiel na odpočinok do Nitry v roku 1757, kde aj 22. apríla 1757 zomrel.
Tlačou vyšlo viacero jeho diel. Krvi a mena vznešená obnova (Sanguinis et nominis ilustre decus) Bratislava 1727, Prvé pokusy a básnické prvotiny (Primus rudoris ac noveli vatis partus sub allo nomine) Budin1730, Život vznešeného Marka Aurélia (Marci Aurelii vita ilustris) Bratislava 1739, Listy sv. Bernarda (S. Bernardi epistolae) Ráb 1750. Písal aj básne, napríklad Na počesť sv. Kataríny Alexandrijskej 1731 a pri ďalších významných udalostiach, mnohé práce ostali v rukopise. Posledné dielo mu vyšlo v roku 1750 Sancti Benedicti epistolae Ráb (Györ).
Marian Tomajko
