Súčasťou zlatomoraveckého panského kaštieľa bol minimálne v 19. storočí rozsiahly park, ktorý sa rozprestieral juhozápadným smerom od kaštieľa. Časť parku sa zachovala dodnes. Však od kaštieľa, s ktorým v minulosti tvorili neodlučiteľnú súčasť každodenného života panstva, ich dnes oddeľuje zástavba rodinných domov na uliciach A. Kmeťa a Sládkovičova.
Zástavba vznikla po rozparcelovaní okrajových častí parku pre stavebnú činnosť v priebehu 20. storočia. Zachovanú časť parku využívajú v súčasnosti obyvatelia Zlatých Moraviec na rekreáciu ako mestský park. V priamom prepojení s kaštieľom ostala len nepatrná časť parkovej plochy – Sad Janka Kráľa. Nádvorie kaštieľa s historickou okrasnou úpravou bolo v 20. storočí upravené betónovou dlažbou s novodobým kvetinovým záhonom. O nádhernom panskom parku prináležiacom ku kaštieľu, jeho veľkoleposti a honosnej parkovej úprave vypovedajú už len zachované historické mapy a fotografie.
V roku 2019 začalo Mesto Zlaté Moravce s prípravami na úprave nádvoria kaštieľa. V priebehu mesiaca máj 2020, počas odstraňovania novodobej betónovej zámkovej dlažby na nádvorí kaštieľa, narazili pracovníci realizačnej firmy na betónovú dosku štvorcového tvaru rozmerov2x2m s asymetricky umiestneným otvorom rozmerov 0,8×0,8m, nad ktorým bolo z tehál vymurované teleso v podobe komína. Cez otvor v betónovej doske bolo vidno podzemnú časť kamennej studne. Nález studne bol okamžite nahlásený Krajskému pamiatkovému úradu Nitra, ktorého pracovníci studňu zdokumentovali a zadatovali. Studňa murovaná z kameňa mala vnútorný priemer približne 2,5m a hlboká bola 8,3mpo vodnú hladinu. Pri určení doby vzniku studne boli rozhodujúce informácie pozorujúce už priamo v teréne, na nádvorí kaštieľa pri obhliadke nálezu. Datovať studňu je možné, v štádiu dnešného poznania, len na základe jej konštrukčného riešenia a situovania na nádvorí v nadväznosti na kaštieľ. Studňa sa nachádza na ploche pôvodnej parkovej úpravy kaštieľa. Situovaná je na nádvorí kaštieľa tvoreného tromi jeho krídlami, komponovaná je na os hlavného krídla kaštieľa. Na základe týchto daností je možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že sa jedná o renesančnú studňu a jej založenie súvisí priamo s výstavbou kaštieľa, ktorého postavenie sa pripisuje Forgáčovcom v roku 1630. Prípadne jej založenie alebo sekundárne úpravy súvisia s niektorou mladšou stavebnou úpravou kaštieľa, a to buď realizovanou Jurajom Paluškom v prvej tretine 18. storočia alebo stavebnou úpravou realizovanou kardinálom Krištofom Bartolomejom Migazzim po roku 1779. Konkrétnejšie informácie o dobe vzniku studne a jej stvárnení je možné získať vykonaním pamiatkových a archívnych výskumov. Existenciu studne dokladá historická fotografia z roku 1954. Fotografia zachytáva nádvorie kaštieľa so studňou, ktorej nadzemnú časť tvorila v tom čase ručná pumpa. Studňa prešla aj novodobými zásahmi. V čase jej odkrytia, v máji 2020,bola cez murivo studne prerazená vodárenská trubka, smerujúca ku kaštieľu. Potrubie už v tomto čase nebolo funkčné a studňa neplnila svoj účel. Podľa novodobých stavebných úprav kaštieľa je možné konštatovať, že studňa bola pre účely kaštieľa zdrojom vody ešte aj v druhej polovici 20. storočia. Jej existenciu by si mali pamätať starší obyvatelia Zlatých Moraviec, tzv. pamätníci. Informácie o nej sa však medzi obyvateľmi nereprodukujú. Nadzemná časť studne zmizla z očí a ešte donedávna by málokomu napadlo, že na nádvorí kaštieľa, tesne pod úrovňou terénu je studňa zachovaná vo výbornom stavebno-technickom stave, ktorú od terénu delí iba betónová doska a konštrukčné vrstvy betónovej dlažby.
Pracovníci Krajského pamiatkového úradu Nitra zhodnotili stav studne ako zachovaný, umožňujúci jej prezentáciu bez výraznejších zásahov. Z hľadiska historického a kultúrno-spoločenského je pre mesto Zlaté Moravce dôležité, aby bola studňa zachovaná a prezentovaná. Studňa prezentovaná v kompletne zachovanom stave pozemnej časti, vhodne dotvorená (nadmurovaná s prekrytím otvoru) doplnila narušenú historickú hmotovo-priestorovú kompozíciu mesta, zároveň zvýšila kultúrno-spoločenskú a historickú hodnotu Zlatých Moraviec.
Málokto vie, že v Zlatých Moravciach sa okrem nálezu tejto, pomerne „mladej“ studne podarilo zachytiť aj nálezy ešte starších studní. Zlaté Moravce sú mesto so stredovekým základom. Ako vyzerali Zlaté Moravce v stredoveku nie je známe. Vieme však, že na dnešnom Námestí Andreja Hlinku, v polohe súsošia Kalvária, pred kaštieľom Migazziovcov stál stredoveký kostol sv. Michala. Studňa ako dôležitý zdroj pitnej vody, nevyhnutnej pre život bola súčasťou každého stredového mesta. Záchranným archeologickým výskumom vykonaným v roku 2001 (Archeologický ústav SAV, Ponitrianske múzeum) na Ulici Janka Kráľa v mieste, vtedy len plánovanej výstavby COOP Jednota sa zistili archeologické nálezy, ktoré predstavujú zatiaľ najstarší doklad o historickom osídlení územia mesta a s najväčšou pravdepodobnosťou súvisia s existenciou stredovekej osady hospodárskeho charakteru s najstarším horizontom datovaným od prelomu 12. a 13. storočia až do 16. storočia. V tejto lokalite sa odkryli, okrem napr. časti obydlí, zásobných jám, pecí aj dve studne z obdobia vrcholného stredoveku až novoveku. Do obdobia prelomu stredoveku a novoveku bolo možné zrejme zaradiť aj fragment kamennej valcovej studne, ktorá bola porušená výstavbou ďalšej kamennej studne rámcovo datovanej do 16. – 17. storočia.
Podľa zistených nálezov je preukázateľné, že studne tvorili súčasť Zlatých Moraviec od nepamäti a obnovenie objavenej studne na nádvorí kaštieľa je pre mesto prínosom z hľadiska historicko-dokumentačného, urbanistického, ale i z hľadiska estetického.
Spracoval: Eva Gažiová, Michal Gróf,Krajský pamiatkový úrad Nitra
