Zlaté Moravce sú mestom s bohatou a zaujímavou históriou. Určite dobre viete, že u nás sídlila župa a určitý čas tu žil aj Janko Kráľ. My sme ale zaostrili na historické fakty, ktoré nie sú až tak známe. Toto sa píše v mestskej kronike…
Maurod, Maroth
Aký bol prvý názov nášho mesta? Prvýkrát sa Zlaté Moravce spomínajú v starých listinách uhorského kráľa Gejzu z roku 1075 pod menom „Maurod“. Tento názov si naše mesto, vtedy ešte len osada, udržalo až niekoľko storočí. Sem-tam sa vyskytol i názov „Maroth“. Čo ale tieto názvy presne znamenajú, sa doposiaľ nepodarilo zistiť. Maroth sa podľa kroniky spomína napríklad v súpise dvorov, povinných platiť dane Turkom z roku 1564, kde je obec spomínaná ako „Maroth, sub Turcis imperio.”
Krvavé poriadky so zbojníkmi
Ako sa píše v zlatomoraveckej kronike, v roku 1782 sa veľmi rozmnožili v župe takzvané „cigánske zbojnícke bandy“. Župa niekoľko ich členov nechala pochytať a vyniesla nad nimi rozsudok, za ktorý dostal tekovský župan od samotného cisára Jozefa II. „výtku“. Podľa záznamu z kroniky bol rozsudok takýto: 17 žien, ktoré varili zbojníkom, bolo popravených, dvaja muži boli rozštvrtení, traja natiahnutí do „kôla“ a zvyšok, nevie sa koľko, obesení.
Obyvateľstvo v prvej polovici 20. storočia
V súčasnosti žije v Zlatých Moravciach takmer 12-tisíc obyvateľov. Každým rokom však počet Zlatomoravčanov postupne klesá. Nebolo tomu vždy tak. V prvej polovici 20. storočia počet ľudí v našom meste rok čo rok pomaly stúpal, aj keď čísla boli menšie ako dnes. Ako uvádza kronika, v roku 1910 tu žilo 3227 ľudí, v roku 1920 ich bolo 3394, o desať rokov neskôr ich počet stúpol na 3536 a v roku 1940 bol počet obyvateľov 4358.
Prvý telefón
V roku 1893 bol v Zlatých Moravciach postavený prvý telefón, medzi Malými Kozmálovcami a Zlatými Moravcami, ktorý spájal byt župana s jeho úradom. Táto linka časom zanikla a až v roku 1902 dostali Zlaté Moravce trvalú telefónnu štátnu linku.
Peter Klimant
