Práca vs. „povinná“ karanténa
Veľa ľudí hľadá jednoduché odpovede na zložité právne otázky dnešných dní. Žiaľ, iba nepatrné množstvo z nich si overuje pravdivosť týchto odpovedí.
Právnici však vedia, že k zložitým právnym otázkam treba pristupovať komplexne, a že svet okolo nás nefunguje tak, ako sa to javí z príspevkov alebo statusov, ktorými sú zahltené sociálne siete. Preto nemožno všetko nekriticky preberať a považovať automaticky za pravdivé.
Treba ale priznať, že niektoré uznesenia vlády, opatrenia ÚVZ môžu mať chybičky krásy, čo však automaticky neznamená ich neplatnosť. Na to, aby sme si tento záver overili je potrebné rozhodnutie súdu, prípadne upozornenie prokuratúry tak, ako sa to stalo v súvislosti s núdzovým stavom, kde Ústavný súd SR rozhodol, že je v súlade s Ústavou SR, či opatreniami ÚVZ, v ktorých naopak prokuratúra našla určité pochybenia.
Príklad na zamyslenie, aby ste vedeli, čo som mal na mysli.
Úrad na ochranu osobných údajov vydal stanovisko, že momentálne neexistuje právny základ, podľa ktorého by mohol zamestnávateľ požadovať od zamestnanca preukázanie sa negatívnym výsledkom testu. Na druhej strane, Vláda SR, Ministerstvo práce SR, Národný inšpektorát práce, a v neposlednom rade zamestnávatelia (viac menej z donútenia) tvrdia, že ním je uznesenie vlády a zákon o BOZP.
Toľko slovo na úvod a teraz pristúpme k téme, ktorou je neúčasť zamestnanca na dobrovoľnom testovaní, a s tým spojené eventuálne pracovnoprávne problémy.
Ako isto viete, vláda sa nechala počuť, že ak neabsolvujete dobrovoľné testy, nemôžete ísť v zmysle jej rozhodnutia (č. 678) a rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR do zamestnania. Ale musíte absolvovať povinnú karanténu, (do 10 dní) ktorá je pravdepodobne stanovená opatrením ÚVZ. Zámerne uvádzam slovíčko „pravdepodobne“, nakoľko v súvislosti s touto problematikou je veľa nejasností. Ale to je téma na samostatný príspevok!
Predpokladám však, že všetci budeme k veci pristupovať zodpovedne, a ak neabsolvujeme testovanie, zostaneme 10 dní doma, čiže mimo pracoviska. Vzniknutú situáciu môžeme vyriešiť viacerými spôsobmi. Prvou možnosťou je dovolenka, či už nariadená alebo dobrovoľná. Druhou možnosťou je home office. Upozorňujem, že pri home office sa musíte dohodnúť so zamestnávateľom a rovnako to musí umožňovať aj druh vašej práce.
Ak sa so zamestnávateľom z nejakého dôvodu nedohodnete, vašu neúčasť v zamestnaní možno v zmysle Zákonníka práce pokladať za ospravedlnenú prekážku v práci na strane zamestnanca v súvislosti s výkonom občianskej povinnosti vo väzbe na opatrenia proti prenosným chorobám.
V súvislosti s uvedeným treba povedať, že táto prekážka je ospravedlnená, no nemusí byť zaplatená, číže si musíte platiť zdravotné odvody z vlastného vrecka.
Záverom uvádzam, že zamestnávatelia sú sami často štátom tlačení k múru, a z toho dôvodu konajú tak, ako konajú. Preto ak zamestnávateľ vyhodnotí vašu neospravedlnenú neúčasť v práci ako porušenie pracovnej disciplíny a následne s vami ukončí pracovný pomer, trvajte na neplatnosti výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, a následne sa obráťte na príslušný súd, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou uspejete.
Zámerom autora príspevku nie je podnecovanie k občianskej neposlušnosti alebo k ignorovaniu opatrení, ktoré POMÔŽU zamedziť šíreniu ochorenia COVID-19. Práve naopak, je nevyhnutné aby sme sa chránili bez ohľadu na to, či sú opatrenia sporné a čo si o nich myslíme. Cieľom tohto príspevku je vyjadrenie právneho názoru na rozhodnutia, opatrenia a vyzvať tým jednotlivé orgány, aby dbali na rešpektovanie zákona.
