Na sviatok sv. Anny sa v Zlatých Moravciach už po 138-krát konala púť na kalvárii pri kaplnke sv. Anny, postavenej v roku 1882.
Z histórie
Kalvária a kaplnky so 14-timi zastaveniami krížovej cesty a centrálne kríže boli postavené do dnešnej podoby v roku 1910. Na sviatok svätých anjelov strážcov 2.októbra 1910 bola veľká slávnosť, vtedy boli tieto zastavenia krížovej cesty odovzdané verejnosti. Kaplnky sú postavené v neoklasicistickom slohu. Vnútornú výzdobu kaplniek tvorili zastavenia krížovej cesty od významného banskoštiavnického rezbára Jozefa Krauseho. No žiaľ, po roku 1990 tieto začali vykrádať, preto sme ich vybrali a uložili v oratóriu vo farskom kostole sv. Michala archanjela. Dnes sú na farskom úrade.
Zastavenia krížovej cesty jednotlivých kaplniek boli nahradené fotografickými kópiami, ktoré sme dali vyhotoviť pri rekonštrukcii kalvárie v roku 2002. Rekonštrukcia sa vykonala podľa odporučenia Pamiatkového úradu v Bratislave. Vandalizmus neobišiel ani kaplnku sv. Anny. Tiež bola vykradnutá po roku 1990, socha patrónky sv. Anny s malou Máriou bola zachránená a po rekonštrukcii interiéru Farského kostola sv. Michala archanjela v roku 1999 je súčasťou jeho výzdoby. No žiaľ, ďalšie sochy z kaplnky boli nenávratne odcudzené. Boli to sochy sv. Barbory a sv. Anastázie a barokový obraz Zvestovanie a zvonček.
Možno viacerých z nás napadne, prečo sa slávnostné odovzdanie krížovej cesty uskutočnilo práve na Sviatok svätých anjelov strážnych? Bolo to preto, že naši predkovia práve v anjeloch videli svojich ochrancov, veď naše mesto trpelo tureckými nájazdmi, prvýkrát z 29. na30. septembra 1530 boli vypálené vrátane farského kostola, pôvodne patrónom kostola bol sv. Peter. Ale po ďalších zničeniach kostola patrocínium bolo zmenené na sv. Michala archanjela, ku ktorému sa viaže starobylá úcta ako k mocnému kniežaťu nebeských zborov, ktorému bola daná moc bojovať so satanom a ochraňovať Boží ľud a sprevádzať ľudské duše zo sveta pred Boží súd. Jeho sviatok je 29. september.
Svätí anjeli strážcovia sa spomínajú už v Novom zákone, kde sa píše: „Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil. Maj sa pred ním na pozore a počúvaj na jeho hlas a neodporuj mu, lebo neprepáči ti, keď sa previníš, veď moje meno je v ňom.“ Tieto posvätne slová obsahovala zmluva Pánova s Izraelitmi. Nadiktoval ich Boh Mojžišovi. A naši predkovia hľadali záchranu pred Tatármi a Turkami v háji nad mestom, ktoré bolo našimi predkami premenené na kalváriu, kde zachovali prirodzený terén a vegetáciu.
Púť k sv. Anne
Zlatomoravecká púť k sv. Anne bola známa a navštevovali ju veriaci z blízkeho ale i ďalekého okolia, až od Nových Zámkov sem cestovali vlakom na púť. Neprestala ani za socializmu. Dokonca, keď bola púť, starší veriaci sem chodili mestskou dopravou.
Hlavným celebrantom tohoročnej púte bol špirituál kňazského seminára sv .Gorazda v Nitre Miroslav Hafera -honorárny dekan. Koncelebrantami bol náš pán farár a kaplán, pri oltári boli tiež diakoni a miništranti.
Vo svojej kázni Hafera zdôraznil význam starých rodičov pri výchove mladej generácie aj v druhom tisícročí. Ako príklad nám môžu byť práve rodičia malej Márie – sv. Anna a sv. Joachim, ktorí z vôle Božej sa vo vysokom veku stali rodičmi. Mária sa stala Matkou Ježiša Spasiteľa sveta. Tiež poukázal na to, že generačne rozdiely medzi staršími a mladými sa neustále prehlbujú. Mladí napríklad dnes nepoznajú bežné veci, ktoré sa používali ešte pred 30-timi rokmi, napríklad chomút nevedia ani ako vyzeral. Zase starší už sa nevedia zorientovať v nových IT technológiách, lebo skoro všetky majú anglické pomenovania. To ale neznamená, že zaniká generačná postupnosť. Tá tu stále bude a je nenahraditeľná: rodičia, deti a starí rodičia. Manželia Joachim a Anna darovali celému svetu najvzácnejší plod svojej vernej lásky -presvätú Pannu.
Slávnostnú sv. omšu svojím spevom umocnil spevácky zbor Cantus a hudobníci na dychových nástrojoch. Pred záverečným slávnostným požehnaním hlavného celebranta Hafera, náš zlatomoravecký farár Peter Štálnik poďakoval veriacim, že sa zúčastnili púte aj v tomto horúcom počasí . Ocenil, že sa mohli ukryť do tieňa stromov, ktoré tu vysadili naši predkovia. Tiež poďakoval všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o dôstojný priebeh tohoročnej púte a o výzdobu a úpravu kalvárie.
Marian Tomajko
