Nie sme národ zbabelcov. Naopak, máme byť na čo hrdí
Bude sa konať stretnutie pri pamätníku víťaznej bitky slovensko-uhorských domobraneckých roľníkov vo Veľkých Vozokanoch. Suverenisti, ktorým nie je jedno, ako bude napredovať Slovensko a v akom stave ho zanecháme našim potomkom, sa 30. augusta o 11:00 zídu na mieste, kde sa koncom augusta 1652 odohrala prvá víťazná bitka proti Turkom na území Slovenska: Bitka pri Veľkých Vozokancoch. Veríme, že túto udalosť si príde uctiť čoraz viac Slovákov, ktorí majú byť na čo hrdí. Všetci sú vítaní.
To, čomu ideme vzdať hold, sa týka celého národa. Pri „Levovi“, naši predkovia drvivo porazili obrovskú prevahu moslimských tureckých votrelcov. Pamätník je síce postavený na pamiatku deň predtým porazených uhorských šľachticov. Ibaže, nás môže zaujímať oveľa dôležitejšia skutočnosť. Po porážke šľachty na druhý deň Osmanov drvivo porazili slovensko-uhorskí roľníci. Tých sem nikto nenavozil, tí tu žili po stáročia. Boli a zostali Slovákmi, zachovali si reč aj vieru našich predkov.
Ako mohli naši predkovia spôsobiť porážku obrovskej prevahe špičkovo vycvičených bojovníkov dobovej hyperveľmoci lopatami, vidlami, sekerami, motykami tak, že slovensko-uhorských roľníkov padlo necelých 50 a tureckých votrelcov, rabovačov, výpalníkov, vnucovateľov cudzích hodnôt až 800? Prečo šľachtici prehrali a prečo slovenskí roľníci drvivo vyhrali, hoci to boli nevycvičení dobrovoľníci? Šľachtici bojovali iba o svoju šľachtickú česť, o svoje stavovské privilégiá, bojovali naučenými zručnosťami proti rovnocennému, možno silnejšiemu nepriateľovi. Bojovali za vzdialeného panovníka, bojovali o budúce výhody, bojovali ako typickí žoldnieri. Bojovali hlavou, nebojovali srdcom ani dušou. Bojovali symetrický súboj tak, ako Osmania. Vtedy je výsledok lotériou.
Naši slovensko-uhorskí roľnícki domobranci tu bojovali o výsledky svojej roboty, o svoje domovy, o svoju suverenitu rozhodnúť si o použití svojich produktov. Bojovali o svoje rodiny, ženy, dcéry, starcov. Bojovali HLAVOU, SRDCOM a DUŠOU, bojovali asymetricky a nelineárne. Bojovali s tým, čo mali, s čím vedeli narábať, čím nepriateľ pohŕdal, s čím nepočítal. Proti čomu sa nevedel brániť. Proti osmanským votrelcom a výpalníkom boli v početnej aj technologickej obrovskej nevýhode. Ale na rozdiel od nich poznali svoje prostredie a pod vedením vojaka použili vhodnú stratégiu, hlboko zakorenenú v duši nás, Slovákov, aj v širšej skupine tých zdravých vetiev Slovanov. Stratégiu kombinácie odhodlanosti, odvahy, statočnosti, húževnatosti, cieľavedomosti, spolupatričnosti, súdržnosti, vytrvalosti, prefíkanosti, rafinovanosti, disciplíny, sebadisciplíny. Obetavosti pre svoj rod, rodinu, spoločenstvo a svoje hodnoty. Preto vyhrali.
Naši predkovia vo Vozokanoch prejavili suverenitu a všetky vymenované vlastnosti, ktoré nás podľa všetkého charakterizujú po tisícročia. Chránili si svoje rodiny, hodnoty, aj majetky. Práve v tom skutočný odkaz, ktorý je znovu viac ako aktuálny dnes. Ukážme veľkorysosť a buďme zhovievaví k našim maďarským susedom, ktorí si sem chodia uctiť svojich porazených šľachticov. Buďme žoviálni aj k potomkom Osmanov, toto nie je a nesmie byť o nenávisti. Vo svete je úplne normálne, že doboví protivníci a rôzne strany konfliktov môžu mať úplne rozdielnu interpretáciu rovnakej dejinnej udalosti. Tá naša vychádza zo strategickej analýzy holých faktov. O to viac nás môže tešiť. To je prejav suverenity, slobody, sebaúcty.
Vozokany symbolizujú aktuálnosť myšlienky maximálnej miery suverenity ako základného predpokladu slobody a prežitia národa, aj odmietaním riadiť sa podľa cudzích pravidiel a zákonov. Osmani si sem chodili vyberať výpalné v súlade s ich moslimskými pravidlami. Naši predkovia ich vypoklonkovali. Cudzie nechceli, svoje si nedali. To je aj naša povinnosť voči všetkým dobovým výpalníkom a ich agentom, kolaborantom a zradcom spomedzi nás. My si nemusíme od nikoho pýtať povolenie na vlastnú interpretáciu historických udalostí, na úctu k vlastným hrdinom, ktorí sa postavili dobovému gigazlu.
Títo hrdinovia patria celému nášmu národu, celému Slovensku. Osmanské výpady zasahovali celú dobovú slovenskú komunitu. Vozokany sú v Tekove, múzeum protitureckých bojov v Honte, básnik spomína vpád Turkov na Poniky. Naši hrdinovia prejavili pre nás typické vlastnosti. Medzi ktoré patrí aj silná kmeňová, rodová a rodinná súdržnosť, usilovnosť, húževnatosť, odhodlanosť, odvaha, túžba po slobode, pokora pred niečím, čo je nad nami.
Potvrdili všetky aspekty strategického dlhodobého myslenia vyjadrené pojmom „zdravý sedliacky rozum“. Naši predkovia pred stáročiami ukázali to najlepšie, čo doma máme. Vycerili zuby a zvíťazili, ochránili svoje domovy. Vo Vozokanoch si ideme uctiť naše tradičné hodnoty, na ktoré môžeme byť hrdí, ktoré si treba uchovávať a prenášať ich na nasledujúce generácie. Máme byť na čo hrdí, nie sme národ sluhov. Toto miesto dokazuje, že už vonkoncom nie sme národ zbabelcov. Práve naopak, sme národ a potomkovia odhodlaných skutočných hrdinov.
Ide potom o úctu k našim predkom, domobrancom, ktorí sa postavili na ochranu svojich hodnôt a zvíťazili nad dobovou výpalníckou tyraniou vnucovania cudzích hodnôt. Je to vysoko aktuálny a trvalý odkaz pre celý náš národ. Dajme šancu aj čas tým, ktorí pod tlakom manipulácie ešte nechápu, aby sa spamätali a pochopili. A poľutujme tých, ktorí nechcú chápať. Ale nedajme im možnosť naďalej deformovať a bagatelizovať naše slovenské dejiny manipulátormi.
Za organizátorov Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., potomok hrdinov Bitky pri Veľkých Vozokanoch z konca augusta 1652
