S veľkým potešením sme prijali správu, že našej škole bol schválený projekt Erasmus+ s názvom „Cross into the languages“. Pribinka už mala v minulosti skúsenosti s eTwinningovými projektmi, ktoré umožňovali našim žiakom komunikovať so žiakmi z iných krajín prostredníctvom listov, mailov i videokonferencie.
Tentokrát nám bol poskytnutý grant na projekt realizovaný na medzinárodnej úrovni v spolupráci s partnerskými školami. Ide o výmenný projekt, čiže žiaci a učitelia môžu za účelom projektu vycestovať do týchto partnerských škôl. Výber škôl bol založený na viacerých kritériách, napríklad: skúsenosť relevantná pre náš projektový nápad, potreba rozvíjať komunikačné zručnosti vo výučbe cudzích jazykov, inovatívne prístupy k vzdelávacím zážitkom, ochota učiť sa nové vyučovacie techniky.
V dňoch 3.11. až 8.11.2019 sa uskutočnila prvá mobilita v Turecku. Pobytu sa zúčastnili štyria žiaci školy, ich sprevádzajúci učitelia a koordinátori projektu. Spoločne sa tam stretli so svojimi partnermi z Grécka, Rumunska, Litvy a, samozrejme, z hostiteľskej krajiny – Turecka.
Do zeme sultánov tureckého medu sme cestovali letecky z maďarskej Budapešti do Istanbulu a ďalej priamo do cieľa našej mobility, ktorým bolo mesto Konya, nachádzajúce sa na juhozápade Turecka. Tu sme po celodennom cestovaní pristáli v nedeľu 3.11 2019 v podvečerných hodinách. Ihneď po prílete sme sa zoznámili s tureckými učiteľmi, ktorí nás na letisku privítali a pomohli nám dopraviť sa do hotela Ramada Plaza.
Pracovný program mobility začal v pondelok ráno, keď sme sa všetci zvítali v našej partnerskej škole. Jej prehliadka nám poskytla náhľad, ako funguje škola v tejto exotickej krajine. Po prehliadke nasledoval obed priamo v škole, kde sme mali príležitosť ochutnať typické miestne jedlá, ktoré nám chutili. Poobede sme sa presunuli do nášho hotela, kde sa v kongresových priestoroch konalo úvodné projektové stretnutie. Každá krajina prezentovala žiakmi pripravený návrh loga projektu a video o svojej škole. Zároveň sme sa dohodli na termínoch mobilít v jednotlivých spolupracujúcich krajinách.
Utorok si naši hostitelia vyhradili na prehliadku mesta Konya, Vedeckého centra a Údolia motýľov. Navštívili sme aj Sille, tradičnú tureckú dedinku, v ktorej sme mali možnosť vidieť, ako funguje škola v prírode. Deti nám zahrali na nástrojoch, ktoré si samy vyrobili z prírodných materiálov.
V stredu sa žiaci zúčastnili vyučovania v partnerskej škole. Učitelia absolvovali oficiálne návštevy na radnici a v školskom úrade v Konyi, ktorej história siaha až do obdobia 3000 rokov p.n.l. a dnes má viac ako milión obyvateľov. Po oficiálnych návštevách sme si nenechali ujsť prehliadku starého mesta. Vychutnávali sme si atmosféru pravých tureckých trhov a čarovných uličiek plných rôznych obchodíkov, ktoré ponúkajú orientálny tovar od výmyslu sveta. Práve na tomto mieste sme si uvedomili relativitu “exotična”, pretože všade, kam sme prišli, sme celkom isto budili pozornosť naším európskym výzorom, ktorý sa úplne odlišuje od výzoru miestnych obyvateľov. Kým dospelí si o nás šepkali, deti sa nám prihovárali a kývali nám. Miestni muži fajčili vodnú fajku a kde-tu pobehovali chlapci s táckami plnými tureckého čaju a ponúkali ho obchodníkom. Atmosféru dotvárali aj vône rôznych korenín a typických miestnych plodín. Ženy chodili v skupinách zahalené do šatiek. Niektoré boli zahalené celé do takzvanej burky – oblečenia, ktoré im zakrývalo celé telo okrem očí. Na ulici boli aj čističi topánok, sediaci za svojimi stolíkmi, a ich zákazníci. Táto profesia sa na Slovensku dávno stratila, hoci, priznajme si, možno je to aj škoda. Jedným z najkrajších zážitkov bola pre všetkých žiakov návšteva tureckých rodín, ktoré ich prekvapili svojou láskavosťou a pohostinnosťou.
Štvrtkový program začal veľmi skoro, keď sme vstávali ešte za ranného spevu muezína a hneď po raňajkách sme vyrazili na výlet za jednou z najkrajších atrakcií Turecka – Cappadociu. Je to územie východnej Antalónie, polostrova, ležiaceho na hranici Európy a Ázie. Názov tejto dnešnej ázijskej časti Turecka pochádza z gréckeho slova ανατολή – anatoli, čo po slovensky znamená východ. Toto územie v sebe nesie nielen výnimočnú krásu, ale i bohatú históriu. Túto oblasť ročne navštívi množstvo turistov pre svoju neopakovateľnú atmosféru. Návštevníci majú pocit, akoby sa zrazu ocitli na inej planéte. Povrch zeme je zvrásnený podivnými útvarmi v tvare rozprávkových domčekov a kopčekov, ktoré pri zapojení fantázie pripomínajú napríklad zmrzlinu či hríby. Útvary vznikli vplyvom sopečnej a poveternostnej činnosti. Oblasť je známa aj množstvom farebných teplovzdušných balónov, ktoré sa vznášajú povetrím väčšinou v skorých ranných hodinách, keď slnko prebleskuje pomedzi podivné útvary rôzne odtiene farieb. My sme mali šťastie, že sme množstvo balónov zahliadli aj počas dňa.
Piatok bol posledným dňom našej mobility. Doobeda sme mali ešte možnosť vidieť 8800 rokov staré archeologické náleziská v blízkosti Konye, ktoré sú zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Popoludní sme už nastupovali do lietadla na spiatočnú cestu domov.
Napriek tomu, že sme navštívili miesta, kde bolo prakticky všetko úplne iné než to, na čo sme zvyknutí u nás na Slovensku, aj tak sa nám pobyt veľmi páčil. Tešíme sa na nasledujúce mobility, v ktorých našim žiakom ponúkneme celkom isto jedinečné zážitky a možnosť použiť cudzí jazyk pri objavovaní sveta. To je najdôležitejším cieľom projektu. Z rozhovorov s mnohými z nich už vieme, že táto misia bola v tomto smere jednoznačne úspešná.
Tešíme sa na ďalšie stretnutie, ktoré sa bude konať vo februári u nás na Slovensku.
Mgr. Zuzana Čižmáriková, PhDr. Gabriela Čásarová, PhD.
[ngg src=”galleries” ids=”1073″ display=”basic_thumbnail”]
