Leto máme v plnom prúde a s ním prichádzajú vysoké teploty. Minulý mesiac bol najhorúcejší jún v novodobej histórii, ktorý síce urobil radosť majiteľom kúpalísk, no firmám priniesol problémy.
Nech sú už názory zamestnávateľov akékoľvek, vplyv horúčav na zdravie sa jednoducho nedá prehliadať. Podľa štúdie Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci dochádza k zníženiu efektivity práce zamestnancov už v momente, keď vnútorná pracovná teplota pracoviska presiahne 26 °C.
Problematiku ochrany zdravia pred záťažou a teplom pri práci náš právny poriadok upravuje v niekoľkých právnych predpisoch.
Začnime zákonníkom práce, ktorý zamestnávateľom ukladá povinnosť vytvoriť primerané pracovné podmienky pre zlepšenie pracovného prostredia tak, aby zamestnanci plnili svoje úlohy bez ohrozenia zdravia, života či majetku. Čo pod tým zákonodarca myslel ťažko povedať, pretože uvedená úprava je veľmi všeobecná.
Zároveň však v inej časti označuje záťaž teplom za prekážku výkonu práce na strane zamestnávateľov, kedy zamestnancom prislúcha plná náhrada mzdy.
Slovenská legislatíva obsahuje aj ďalší právny predpis, ktorý sa zaoberá ochranou pred horúčavami a to zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, v ktorom už môžeme nájsť konkrétne povinnosti zamestnávateľov. Vo vzťahu k ochrane je teda zamestnávateľ povinný:
- posudzovať záťaž teplom a chladom pri práci;
- pri dlhodobom výkone práce dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktoré sa odvíjajú od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca;
- zabezpečiť aspoň únosnú tepelnú záťaž– táto povinnosť vzniká na pracoviskách, kde nie je možné z technologických dôvodov udržiavať prípustné hodnoty mikroklímy, a počas dní, keď vonkajšia teplota presahuje tridsať stupňov Celzia;
- poskytnúť zamestnancom vhodné osobné ochranné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.
Ak by ste chceli vašich zamestnávateľov ešte viac „rozpáliť“, dávam do pozornosti vyhlášku Ministerstva spravodlivosti obsahujúcu sedem tried práce, na ktoré sú naviazané prípustné mikroklimatické podmienky.
Do triedy 1a sú zaradené práce s najnižším energetickým výdajom, akými sú napr. administratívne práce. Optimálna teplota pre výkon tohto typu prác je 23 – 27 °C, najvyššia prípustná teplota je 28 °C. So zvyšujúcou sa triedou práce zároveň klesajú hodnoty optimálnej ako aj prípustnej teploty.
V najvyšších triedach 3 a 4 sa optimálne prípustné teploty neustanovujú, ale ak nastanú mimoriadne teplé dni (nad 30°C) a na pracoviskách, kde z technologických dôvodov nie je možné zabezpečiť ani prípustné teploty, zamestnávatelia sú povinní neprekročiť únosnú tepelnú záťaž zamestnancov.
Únosnú tepelnú záťaž zamestnancov si môžeme predstaviť ako maximálny časový úsek, ktorý môžu zamestnanci stráviť výkonom práce pri určitej teplote na pracovisku. Dodržiavanie únosných hodnôt sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť striedaním výkonu práce a pracovného odpočinku, ako aj bezpečnostnými prestávkami.
Predovšetkým v prípade mimoriadne teplých dní by mali zamestnávatelia za účelom dodržiavania tejto záťaže pristúpiť aj k úprave pracovného času, posunúť začiatok pracovnej zmeny na skoršie ranné hodiny, rotovať zamestnancov či skrátiť pracovný deň.
Boj s horúčavami sa ešte nekončí, pretože zamestnávatelia musia pre zamestnancov zabezpečiť aj iné veci t.j. dostatok pitnej vody, vhodný pracovný odev, tienenie, vetranie či klimatizáciu.
Záverom uvádzam, že v prípade nesplnenia niektorej z vyššie uvedených povinností, môžu príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva zamestnávateľom uložiť pokuty až do výšky 50000 €.
Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho ďalej cez facebookovú stránku a podporte ho svojím hlasom pod textom. Ak máte nejaké doplňujúce otázky, napíšte mi ich do správy, prípadne do diskusie.
fb stránka: https://www.facebook.com/trestnyadvokatnitra/
web stránka: http://www.cimmermann.com/
