Boh nám dal dve ruky, jednu pre otca, druhú pre mamu! Matkina ruka je nežná a mäkká, ockova je tvrdšia a pevnejšia. Obe ruky však rovnako potrebujeme vo svojom živote.
Kým slovo mama sa skloňuje vo všetkých možných tvaroch, na oteckov sa často zabúda. Pritom sú to práve oni, ktorí obetovali svoje životy počas vojen, oni, ktorí zabezpečujú, aby rodina mala pevné korene, oni, ktorí sú ochotní zrealizovať pre deti aj tie najbláznivejšie nápady. Ako povedal jeden náš žiak : „Maminu veľmi ľúbim, no s ockom je väčšia sranda!“ No a keď sme v škole oslavovali Deň matiek a deti recitovali básničky a pesničky o mame a ockovia s úsmevom a so slzičkou na tvári sledovali svoje ratolesti, skrsla naša myšlienka o spoločne strávenom čase detí s oteckami v škole.
Ako inak než športom osláviť Deň otcov. V pondelok ( 17.06.) o 18,00 hodine sme sa teda zišli, oteckovia a deti, obliekli si tričká každý inej farby, ( nie, že by sme sa nevedeli rozoznať) a mohol sa začať futbalový zápas storočia. Deti nastúpili proti oteckom a že bojovali s nadšením a radosťou, prezrádzali ich tváričky. A hádajte, kto vyhral? No predsa deti! Oteckovia totiž po prvom polčase počas prestávky dlho naberali dych, kým deťom sa prestávka nepáčila a z ihriska zišli len vtedy, keď zistili, že na nich čaká malé občerstvenie. No a mamičky spolu s nami, učiteľkami, síce povzbudzovali za sieťou, no o to intenzívnejšie.
Jeden pekný podvečer v našej základnej škole s jedným nezabudnuteľným zážitkom sa skončil, no spomienky v nás budú rezonovať naďalej. No a o rok pokračujeme!!! Takže veľa šťastia, oteckovia a ďakujeme, že ste svojim deťom splnili ich sen a našli ste popri vašich starostiach na ne čas! Deti nezabúdajú!
„Až vtedy, keď vyrastieš, a keď od neho odídeš, možno už do vlastného domova, až vtedy oceníš a pochopíš jeho veľkosť. To bude ten čas, kedy si naozaj začneš vážiť svojho otca…“
Mgr. Mária Herdová
ZŠ, Robotnícka 25
