Nedá mi nenapísať svoju vlastnú skúsenosť. V lete na dovolenke v zahraničí som spadla a nešťastne som si zlomila členok. Poviem vám na ten deň nikdy nezabudnem! A viete na čo ešte? Na tú strašnú cestu domov, prešla som v ukrutných bolestiach niekoľko 100 km a dúfala, že na Slovensku nájdem pomoc, nezabudnem.
Bola veľmi nutná operácia a moje bolesti už boli neznesiteľné. Prvá zastávka bola v Nitre nakoľko ma viezol domov autobus a viete ako pohodlná cesta autobusom je. Zavolali mi na autobusovú stanicu v Nitre sanitku, na ktorú som čakala 45 minút. Keď ma priviezla do Nitry na traumatologickú ambulanciu na pohľad a otázku pána doktora, ktorý prisahal ľudí liečiť nikdy nezabudnem. „A vy tu čo ako chcete?“ A vyhodil ma von. Viac k tomuto slušne neviem napísať. Sanitkár až slzu vypustil, že toto ešte nezažil. Mala som šťastie v nešťastí, že ma odviezol až k nám do ZM. Nemusel. Bol to len človek, ale so srdcom na správnom mieste. Okamžite ma prijali a v pondelok ráno operovali. Dnes môžem povedať veľké „Ďakujem“ za prístup, za ochotu, za zlaté ruky ľudí na chirurgickom oddelení. Ďakujem lekárom MUDr. Krauskovi a MUDr. Farkasovi. Môj boj je len v polovici ešte ma čakajú 2 operácie. A ja by som bola rada, keby som už tú cestu nikdy nemusela absolvovať… A zažiť to, aby si ma niekto pohadzoval, len ako nejaké číslo či kus, ako pán doktor v Nitre.
Miroslava Martinková
