Skoro každý zamestnanec sa v priebehu svojho života stretol s tým, že bol monitorovaný zamestnávateľom. Má vôbec zamestnávateľ na takéto konanie právo? Ak áno, kde sú jeho hranice a aké prostriedky môže využiť?
Zamestnávatelia, ale aj zamestnanci majú svoje práva a povinnosti, medzi ktorými často dochádza ku kolízii. Na strane zamestnanca stojí ústavou chránené právo na súkromie a listové tajomstvo, na strane zamestnávateľa, právo na ochranu majetku.
Niekomu sa môže zdať monitorovanie zamestnancov úplne neprípustné. Žiaľ, v praxi sa bežne odohráva a samotne podmienky monitorovania zamestnancov upravuje Zákonník práce. Monitorovať sa môže pracovisko, ako aj spoločné priestory zamestnávateľa, ale za podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne:
a) existencia vážnych dôvodov, spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa. Tieto dôvody sú u každého zamestnávateľa iné, v praxi ide predovšetkým o záujem o bezpečnosť a ochranu majetku, a prevenciu porušovania pracovnej disciplíny,
b) predchádzajúce upozornenie zamestnanca o uskutočnení monitoringu, ktoré je možné zabezpečiť označením priestorov ako monitorovaných, ako aj oboznámením s príslušnou smernicou, upravujúcou monitorovanie zamestnancov, ktorú odporúčame za týmto účelom vypracovať,
c) prerokovanie so zástupcami zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia a dobe jej trvania,
d) informovanie zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia a dobe jej trvania, a to prostredníctvom oboznámenia so smernicou, upravujúcou monitorovanie zamestnancov. Je potrebné, aby mal zamestnávateľ zaznamenaný dátum oboznámenia a podpis každého zamestnanca, potvrdzujúci oboznámenie sa s príslušnou smernicou.
Sledovanie zamestnancov kamerovým systémom
Stála a systematická kontrola na pracovisku kamerovým systémom alebo inými technickými prostriedkami je zásahom do osobnostnej sféry zamestnanca. Takáto kontrola je prípustná len z vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa. Avšak v Zákonníku práce nie je presne určené, čo je potrebné považovať za vážny dôvod.
Smerodajnou skutočnosťou na hodnotenie vážnych dôvodov bude v okolnostiach konkrétneho prípadu povaha činností zamestnávateľa. Napríklad monitorovanie obchodu proti krádežiam, monitorovanie pracoviska, kde sa nakladá s nebezpečnými látkami, kde je potrebná zvýšená pozornosť a disciplína zamestnancov, bude určite prísnejšie, ako u zamestnávateľa, kde sa vykonávajú administratívne práce. Účelom sledovania ďalej môže byť, kontrola dodržania technologického postupu či ochrana zverených vecí zamestnancovi.
V prípade, ak by súd rozhodoval, či išlo o zásah do práv zamestnanca, budú okrem povahy činnosti zamestnanca rozhodovať detaily skutkového stavu. Napríklad, ak dochádzalo ku krádežiam, ale po nainštalovaní kamerového systému už k nim nedochádza. Za prípustné možno považovať aj príležitostné kontroly zamestnancov na pracovisku, ktoré slúžia overeniu plnenia pracovných povinností zamestnancov.
O vážny zásah do súkromia zamestnancov by išlo v prípadoch nainštalovania kamerového systému do takých miestností na pracovisku akými sú toalety, sprcha, jedáleň, šatňa, kuchynka, fajčiareň a podobne.
Ďalej treba upozorniť, že zamestnávateľ je oprávnený v rámci zákona vyvodzovať dôsledky z výstupov z kamerového záznamu, a to od upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, krátenie odmien a bonusov.
Kontrola hovorov
Odpočúvanie hovorov už nie je len doménou tajných služieb. V podstate to dnes dokáže skoro každý. Zahrať sa na špióna nie je problém, stačí ak zamestnávateľ nainštaluje správny software alebo technické zariadenie, ktoré umožňujú zistiť telefónne čísla a zaznamenať obsah rozhovoru.
Zamestnávateľa k tomu často motivujú zvýšené náklady za používanie služobných telefónov, pretože ich zamestnanci používajú aj na súkromné účely. Avšak aj pri tejto kontrole musí byť dodržaná ochrana súkromia, obsah telefonátov musí ostať v utajení.
Odpočúvanie telefonických rozhovorov by prichádzalo do úvahy nielen so súhlasom zamestnanca, ale aj so súhlasom osoby, s ktorou zamestnanec telefonuje. Tajné odpočúvanie telefonických hovorov bez ohľadu na to, či sú súkromné alebo služobné, je neprípustné. Zamestnávateľ však môže zisťovať volané čísla.
Komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty
Podľa Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ nesmie narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch tým, že ho monitoruje či kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil.
Dôvodom monitorovania elektronickej pošty zamestnávateľom môže byť ochrana nehmotného majetku zamestnávateľa, obchodného tajomstva. Zároveň, aj v tomto prípad platí, že sledovania elektronickej pošty či iných komunikačných prostriedkov, je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom na predmet a činnosť zamestnávateľa.
Ale právo na súkromie nie je absolútne. V niektorých firmách sa vopred takéto mantinely stanovia písomne v pracovnej zmluve alebo internom predpise. Počas využívania prístupu na internet a pri využívaní e-mailových služieb, chatu je ich zamestnanec povinný dodržiavať. Ďalej je potrebné upozorniť, že zamestnávateľ môže zakázať používanie sociálnych sieti, chatov, súkromných emailov, inštaláciu zábavných programov a škodlivých softvérov.
Európsky súd pre ľudské práva v tejto veci zaujal prelomové stanovisko a vo svojom rozsudku konštatoval, že nepovažuje za neprimerané, že si zamestnávateľ chcel overiť, či zamestnanci počas pracovného času plnia svoje pracovné povinnosti, a že zamestnávateľ vstúpil do účtu sťažovateľa v domnienke, že tento obsahuje komunikáciu týkajúcu sa klientov.
Osobná prehliadka
Ďalšou možnosťou ako v praxi kontrolovať svojich zamestnancov, je kontrola vecí, ktoré vnášajú alebo odnášajú z pracoviska. Podľa Zákonníka prace, je na ochranu svojho majetku zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska.
Podrobnejšie podmienky môže zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku. Pri kontrole však nemôže používať hmaty, chvaty alebo iné donucovacie prostriedky. Zamestnávateľ musí dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a kontrolou nesmie ponižovať ľudskú dôstojnosť. Monitoring zároveň musí prebiehať na pracovisku, v pracovnom čase a prostredníctvom oprávnenej osoby (vedúci zamestnanec).
Monitorovanie zamestnancov prostredníctvom GPS
Monitorovaním vozidla sa logicky spája aj so sledovaním pohybu zamestnanca, čo môže byť zásah do jeho súkromia. Zamestnávateľ by ho mal preto vopred upozorniť na rozsah a spôsob monitorovania. V rámci právnej istoty sa v praktickom živote vyžaduje podpis zamestnanca na písomnom upozornení, ktorým berie na vedomie podmienky monitorovania, ktoré však musia byť účelné, odôvodnené a primerané.
Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho ďalej cez fb stránku a podporte ho svojím hlasom pod textom. Ak máte nejaké doplňujúce otázky, napíšte mi ich do správy, prípadne do diskusie.
fb stránka: https://www.facebook.com/trestnyadvokatnitra/
web stránka: http://www.cimmermann.com/
Sleduj náš oficiálny INFO YouTube kanál ↓↓↓
