Prepustia Vás. Kedy máte nárok na odstupné?

Prísť o prácu je stresová a záťažová situácia, pretože ľuďom dáva pocit istoty. Človek si v takom momente kladie otázku, či pri skončení pracovného pomeru má nárok na výpovednú dobu i odstupné, a ak áno, v akej dĺžke a výške. 

Po skočení pracovného pomeru je hlavným účelom poskytovania odstupného  určitá satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer končí skôr, ako sa pôvodne v pracovnej zmluve dohodli, a že skončenie pracovného pomeru nespočíva v osobe zamestnanca, ale v osobe zamestnávateľa.

Pár upozornení pri výpovedi zo strany zamestnanca

Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu, nárok na odstupné nevzniká.

Zároveň zamestnanec musí mať na pamäti, že pracovný pomer na základe výpovede nekončí okamžite, ale až uplynutím výpovednej doby. Zamestnanci často žijú v tejto mylnej predstave, že stačí poslať výpoveď a odo dňa, kedy je doručená, nemusia chodiť do práce.

Ak chce zamestnanec skončiť pracovný pomer okamžite  alebo skôr, akoby sa pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby, a to z akéhokoľvek dôvodu, musí sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení ku konkrétnemu dátumu  a uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru. 

Tu Vás musím upozorniť, že zamestnávateľ nie je povinný súhlasiť s návrhom zamestnanca a v takom prípade zostáva zamestnancovi len možnosť dať výpoveď a odpracovať výpovednú dobu.  Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu.

Kedy máte nárok na odstupné?

Ak zamestnávateľ skončil so zamestnancom podľa § 63 ods.1 ZP pracovný pomer výpoveďou z dôvodov:

1. zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
2. zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,
3. zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdrav. stav dlhodobo podľa lekárskeho posudku spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,

zamestnanec má okrem príslušnej výpovednej doby nárok na odstupné (§ 76 ods.1), ktorého výška je závislá od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa. Výpovednú dobu nie je možné zameniť za odstupné.

Pri ukončení pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov uvedených vyššie, zamestnancovi neplynie výpovedná doba, ale patrí mu odstupné (§ 76 ods.2).

Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z iných dôvodov, zamestnanec má naďalej právo na uplatnenie výpovednej doby, ale nárok na odstupné nemá. Výpovednú dobu v týchto prípadoch nie je možné zameniť za odstupné.

Pokiaľ došlo ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu, zamestnancovi bude patriť odstupné najmenej vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku.

Ďalej treba zdôrazniť, že Zákonník prace zakotvuje iba minimálnu výšku odstupného. Na vyššom odstupnom sa tak môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom napríklad v pracovnej zmluve, prípade aj v dohode o skončení pracovného pomeru alebo v kolektívnej zmluve.

V živote môžu vzniknúť také okolnosti, že dôjde k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, ktorú zamestnanec nebude požadovať, a zamestnávateľ v jej obsahu neuvedie dôvod ukončenia. Tu pre zamestnanca nastáva vážny problém, pretože neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru dohodou môže znamenať nevyplatenie odstupného. 

Najvyšší súd Českej republiky k tejto veci zaujal veľmi zaujímavé stanovisko: 

Nevyplatenie odstupného

Zamestnávateľ musí odstupné vyplatiť v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru, na účet kam zamestnancovi chodila mzda.

V prípade, ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi odstupné v termíne, ktorý si s ním dohodol, resp. v termíne určenom na výplatu mzdy – najbližšom po skončení pracovného pomeru so zamestnancom, zamestnanec môže v súlade s § 1 ods. 4 ZP požadovať od zamestnávateľa aj úroky z omeškania vo výške určenej pre občianskoprávne vzťahy, lebo peňažný nárok nebol zamestnávateľom riadne a včas uspokojený, a to v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Ob. zákona. Konkrétnu výšku úrokov z omeškania v danom prípade upravuje nariadenie vlády.

Nevyplatením odstupného, na ktoré vznikol zamestnancovi nárok sa zamestnávateľ vystavuje riziku trestného stíhania. V súlade s ustanoveniami Tr. zákona je nevyplatenie mzdy alebo odstupného považované za trestný čin.

Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho ďalej cez fb stránku a podporte ho svojím hlasom pod textom. Ak máte nejaké doplňujúce otázky, napíšte mi ich do správy, prípadne do diskusie. 

fb stránka: https://www.facebook.com/trestnyadvokatnitra/

web stránka: http://www.cimmermann.com/

Michal Cimmermann

Povolaním právnik v Advokátskej kancelárii Cimmermann, s.r.o. a poslanec mestského zastupiteľstva v našom malom mestečku v Zlatých Moravciach. http://www.cimmermann.com/