Vo výstavných priestoroch múzea v Zlatých Moravciach sa uskutočnilo dňa 9. januára 2018 otvorenie výstavy krojovaných bábik Márie Pekárovej, ktorej súčasťou boli tradičné tvorivé dielne.
Autorka výstavy pripravila pre žiakov Základnej školy sv. Don Bosca Zlaté Moravce a Reedukačného centra Zlaté Moravce ukážku krajčírskej techniky pri výrobe miniatúrnych krojov, navliekania a šitia rôznofarebných korálok pre výzdobu ľudového oblečenia. Na výstavu bábik sa v tento deň prišli pozrieť aj deti z MŠ Štúrova Zlaté Moravce.
Pani Mária Pekárová z Chyzeroviec sa venuje ľudovej umeleckej tvorbe viac ako 10 rokov. Vo svojej rodnej obci Lovce sa už od detstva zaujímala o ľudové kroje, výšivky a čepce, ktoré patrili k úžitkovým predmetom mamy a blízkej rodiny. Neskôr si sama ušila svoj ľudový kroj, v ktorom vystupovala na rôznych kultúrnych podujatiach ako členka Folklórneho súboru Chyzerovčanka.
Výstava krojovaných bábik v Zlatých Moravciach nie je prvou prezentáciou autorkinej krajčírskej zručnosti. Svojou tvorbou dekoruje rôzne folklórne kultúrne podujatia. Azda najväčším úspechom pani Pekárovej bola výstava bábik v Bruseli roku 1999. Svojou umeleckou tvorbou sa roku 2005 predstavila aj v Topoľčiankach na prehliadke tradičnej ľudovej tvorivosti pod názvom Jar ako vyšitá. O rok neskôr na schôdzi Jednoty dôchodcov Zlaté Moravce v MSKŠ Zlaté Moravce. Krojované bábiky predstavila aj v PKO Nitra, Agrokomplexe Nitra a na Annabále v Obyciach.
Veľkou záľubou pani Pekárovej je šitie ľudových regionálnych krojov, do ktorých oblieka svoje bábiky a výroba jednoduchých vyšívaných rôznofarebných čepcov, ktoré okrem šatiek a sviatočných ručníkov tiež patria k ľudovým krojom Požitavského regiónu. Táto neodmysliteľná súčasť ľudového odevu, ktorá sa zachovala pre pamiatku a poznávanie života našich predkov sa v súčasnosti používa už len pri slávnostných folklórnych vystúpeniach a zriedkavo pri svadobnom obrade. Vydaté ženy si zdobili hlavu vyšívaným čepcom, na ktorý si uväzovali šatku. Čepiec sa skladá z mašle, drobných korálok a račích očiek. Oblečenie z každej regionálnej oblasti, má svoje osobitné charakteristické znaky, určené na sviatok, do kostola, rôzne slávnostné udalosti, bežný deň a do roboty. Ženský odev bol farebne výraznejší a tvorili ho vyšívané sukne rôzneho druhu a materiálu, zástery, spodník z bieleho konopného plátna a košieľky s nazberanými širokými rukávcami. Pod hornou sukňou fertuchou bývala ďalšia z lacnejšej látky z kartúnu. Na krku nosili niekoľko radov korálok a za pásom vyšívaný kapesník.
Muži si obliekali konopné gete, košeľu, širák a na sviatočné príležitosti rajtky. Obúvali si čižmy rovnako ako ženy. Sukne nosili barchetové, glotové, farbiarske, štofové, šafolové, kašmírové, ale i hodvábne.
Ľudové kroje našich predkov z dielne pani Pekárovej zdobia interiéry domácností po celom svete a prezentujú bohatstvo slovenského folklóru. Požitavské kroje na bábikách sú vzácnymi úžitkovými predmetmi pre spomienku a úctu na naše obyčaje a zvyky v ľudovom obliekaní. Táto veľmi vďačná téma je inšpiráciou pre ďalšiu tvorbu, propagáciu dedičstva našich otcov a materí, nadšením z tvorivosti našich predkov pre rozvíjanie estetického cítenia našej mladej generácie.
Výstava bábik v Požitavských krojoch potrvá do 6. marca 2018.
Anton Kaiser
