V predvianočnom čase sa organizujú rôzne kultúrne podujatia, ku ktorým patria aj páračky. Tradičné páračky sa ešte úplne nevytratili z nášho života vďaka kultúrnym podujatiam, ktorými folklórne súbory oživujú naše krásne slovenské ľudové zvyky a tradície. Začínali už v novembri a trvali do vyprázdnenia zásob, alebo aj celú zimu. Boli časy, keď sa po domoch na dedinách počas dlhých zimných večerov driapalo perie do chystanej výbavy pre nevestu a pri tejto spoločenskej udalosti sa spievalo a rozprávali rôzne žartovné príbehy.
V Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach sa aj tohto roku páralo perie. Túto starú slovenskú ľudovú tradíciu oživil 24. novembra 2017 svojim spevom a hrou na harmonike Spevácky súbor Zlatomoravčianka pod vedením Vladimíra Rumanka. Na 3. ročníku Páračiek privítala lektorka múzea pani Viera Tomová žiakov základných škôl a v popoludňajších hodinách aj poslanca NR SR Mgr. Mariána Kéryho, riaditeľa Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Antona Števka s manželkou a všetkých milovníkov folklórnych podujatí.
Anton Števko sa prihovoril návštevníkom kultúrneho podujatia známym príslovím pochádzajúcim z čias našich starých materí, že dobrá gazdiná preskočila aj plot za každým pierkom, aby ich mala dostatok, keď prídu páračky.
Napárať perie do veľkej periny nebola jednoduchá záležitosť. Preto sa husi dobre vykrmovali a šklbali viac krát do roka a pierka starostlivo zbierali a ukladali do komory. Driapanie peria bola piplavá a zdĺhavá robota. Ženy usadané za stolom odtrhávali páperie šikovnými prstami z kostrniek pierok, ktoré sa odkladali pre ďalšie využitie. Pri tejto príležitosti sa rozprávali rôzne žartovné príbehy do neskorých večerných hodín. Táto stará spoločenská udalosť bola spojená aj s rôznymi poverami, ako napríklad páranie v sobotu nič dobré neveštilo. Prišla aj Lucia s husacím krídlom povyháňať z kútov izby zlých duchov. Hovorí sa, že od Lucie do Vianoc má každá noc svoju moc. Aké sú dni od Lucie do Vianoc, také budú aj nasledujúce mesiace v Novom roku. V tento deň jedli ľudia cesnak a robili s ním kríže na dvere, aby boli ochránení pred strigami. Ľudová tradícia páračiek na dedinách znamenala veselú zábavu, kde sa stretávali ľudia pri hudbe a speve. Kedysi bol ťažký život, ale ľudia žili akosi družnejšie so svojimi radosťami a starosťami. Súčasťou príjemnej atmosféry páračiek bolo aj pohostenie, ktoré mala gazdiná prichystané pre všetkých ako odmenu za vykonanú prácu. Aj pracovníčky múzea s členkami speváckeho súboru pripravili chutné pohostenie, chlieb s masťou a cibuľou, lekvárové buchty a iné dobroty.
Múzeom pri páračkách nepoletovalo perie ako za starých čias, ale sa niesol krásny spev speváckeho súboru, ktorý vytváral príjemnú atmosféru predvianočného popoludnia. Na záver podujatia sa pani Viera Tomová poďakovala členom Speváckeho súboru Zlatomoravčianka za celoročnú spoluprácu s Mestským múzeom a oživovanie našich krásnych slovenských ľudových zvykov a tradícií svojimi kultúrnymi vystúpeniami.
Anton Kaiser
