Vyzeráš hrozne. To je najlepšie, čo môžete povedať fitnesákovi, vtedy je v najlepšej forme, hovorí čerstvý majster Slovenska.
Má len 23 rokov, ale svoje mesto stihol zviditeľniť v oveľa lepšom svetle ako niekoľko posledných politických reprezentácií. Tomáš Debnár zo Zlatých Moraviec sa prednedávnom stal majstrom Slovenska v men´s physique – mladom športe podobnom kulturistike, ktorý od chalanov vyžaduje nielen poriadne svalnaté telo, ale aj prirodzenú krásu „plážových chlapcov“, sympatické vystupovanie a prirodzené vyžarovanie. Pri pohľade na Tomášove impozantné svaly len málokomu napadne, čomu okrem dvíhania činiek venuje sympatický Zlatomoravčan väčšinu svojho času. Nafúknuté a vysekané svaly sa v prípade Tomáša Debnára snúbia i s bystrým mozgom – naturálny kulturista je piatakom na medicíne. Zo sexi lekára budú kolabovať mnohé pacientky. O tom, ako zvláda študovať náročnú medicínu a popri tom víťaziť vo fitnes súťažiach, sme sa zhovárali s Tomášom Debnárom.
Súťažne ste sa k men´s physique dostali iba pred dvoma rokmi. Ako sa za takú krátku dobu dá stať sa majstrom Slovenska?
– Dobrá otázka, niekedy ani sám na ňu neviem odpoveď. (smiech) Cvičil som, učil som sa a robil som všetko tak, ako som mal.
Ale to určite robia aj iní chalani.
– To je asi pravda, ale keď sa bavíme o naturálnej kulturistike, určite sa zohľadní ešte aj genetika, vedomosti o cvičení a rady iných ľudí. Ak niekto nezmyselne robí niečo dokola, stále to nebude mať požadovaný výsledok.
Men´s physique je mladý šport, ako ste sa k nemu dostali?
– Boli sme vo fitku, chalani išli súťažiť v kulturistike a mne povedali, že teraz je nová kategória, tí chlapci v plavkách a ja že mám na to dobrú genetiku, nech to teda vyskúšam. To bolo na začiatku februára 2015, ešte som dokončoval poslednú skúšku a začal som sa pripravovať na súťaže. Iniciatíva ísť súťažiť v men´s physique určite nebola odo mňa.
Ľudia men´s physique nepoznajú, prípadne si ho pletú s kulturistikou. V čom je rozdiel? Ako by tento šport definoval niekto, kto sa v ňom stal majstrom Slovenska?
– Ako každý šport, ktorý hodnotia porotcovia, men´s physique bude vždy istým spôsobom subjektívny. Ani ja som sa nevidel ako víťaz. Ale potom som si pozeral videá iných chalanov, pretože fotky samotné veľa nepovedia. Pri tomto športe môžete urobiť najlepšiu formu, ale to samo osebe nestačí, v men´s physique treba vyjsť na pódium a zaujať, predať sa. Nie je to len nejaká statická póza ako v kulturistike, je to mladšie, živšie, krajšie, na oko lahodiace. Niečo ako bikiny v ženskej kategórii.
Čo si teda porotcovia na mužoch všímajú?
– Každého hodnotia už od momentu, ako vyjde na pódium. Všímajú si, ako je upravený, sledujú pokožku, či nie je súťažiaci strhaný, všímajú si pohyb, úsmev, či súťažiaci komunikuje s publikom. Treba sa tiež vedieť správne prezentovať, otočiť sa na pódiu a urobiť pózu. Základný postoj je napríklad taký, pri ktorom by ste mali mať nohy do pol metra od seba. Niekto ich dá širšie a automaticky je nižšie, podsadne ho panva a tá forma sa degraduje. Alebo dá inak ruky či prsty. Keď je človek na súťaži vysušený a je mu vidno každé jedno svalové vlákno, tak každý pohyb tela sa ráta.
Víťaz Mozolani Fitness Cup Matúš Satin v nedávnom rozhovore spomínal, že v tomto športe ide aj o tvár, chalani by ju mali mať symetrickú a mali by celkovo vyzerať dobre.
– Samozrejme. Nemôžete mať iba široké ramená a žiadne ruky alebo iba ploché brucho. Pokiaľ ide o tvár, keď je prílišné odvodnenie, tak sa prepadnete. Hovorí sa, že najlepšie ako popriať kulturistovi alebo fitnesákovi pred súťažou je keď mu poviete – ahoj, vyzeráš hrozne. To znamená, že je dobrá forma. Ale nesmiete to prehnať s odvodnením, pretože potom sa tvár prepadne, príliš vystúpia lícne kosti, nevládzete sa usmievať, máte kŕče.
Chalanom, ktorí sa venujú tomuto športu, hovoria plážoví chlapci alebo mužské bikiny. Ako si zvykáte na takéto pomenovanie?
– Každý má právo pomenovať to, ako chce. Máme bikiny, bermudy, neukazujeme nohy, tak asi z toho vznikli prezývky týmto športovcom. Súťažiaci v men´s physique sú v svalovom objeme menší ako kulturisti. Ale tak to je pointa tej kategórie – ide tu o plážovú, krásnu, estetickú postavu, ktorá bola kedysi aj v kulturistike. Keď si pozrieme fotky kulturistov zo 70., 80. a 90. rokov, tak tí muži išli hore desať kíl na dekádu v svalových objemoch. Moju postavu môže dosiahnuť ktokoľvek, stravou, doplnkami výživy a cvičením.
To je ale trochu bagatelizovanie vašej postavy, ak by mohli, tak viacerí chalani by ju chceli mať ako vy. Prečo sa teda iným nepodarí mať také telo, s ktorým by vyhrali majstrovstvá Slovenska?
– Asi je v tom aj istá miera subjektivity rozhodcov, ktorí vyberú toho, ktorý by mali reprezentovať danú kategóriu. Možno u jedného im prekáža, že má široký chrbát, slabo vyrysované brucho alebo je príliš veľký a radšej mal ísť robiť kulturistiku.
Dá sa byť plážovým chlapcom celoživotne, alebo aspoň do nejakej päťdesiatky?
– Dá. Na majstrovstvách boli v niektorých kategóriách aj páni nad šesťdesiat a vyzerali famózne, veľmi ich za to obdivujem. Neuveriteľné, že aj človek v šesťdesiatke dokáže tak vyzerať, kým väčšina ich rovesníkov sú už geriatrickí pacienti (smiech). Aj ja sa tomu plánujem venovať celý život, pretože je to veľká záľuba, veľmi veľká.
Kedy ste si prvý raz siahli na nejaké činky a začali dvíhať železá?
– Mal som asi pätnásť. Vtedy ešte nebol taký boom, že každý na nový rok alebo pred letom cvičí. Teraz chodí do fitnescentier stále viac pravidelných návštevníkov. Keď som začínal, otváralo sa jedno fitko, tak som to išiel vyskúšať a už som ostal. Je to skvelá psychohygiena.
Bez urážky, ale aj o blondínkach sa hovorí, že nie sú práve najinteligentnejšie. Keď sa človek pozrie na horu svalov, tak nepredpokladá, že ich majiteľ, ktorý stále dvíha železá, má aj niečo v hlave. Vy študujete piaty ročník medicíny a absolútne v pohode popri tom zvládate vyhrať majstrovstvá Slovenska v kulturistickej disciplíne.
– Je to taký stereotyp o veľmi svalnatých mužoch, kopa ľudí hovorí, že veľké telo, malá hlava. Stačí prísť do zákulisia hocijakej súťaže, niektorí chalani tam povedia jednu vetu a obraz je jasný. Volám ich mentálni akrobati. (smiech) Neplatí to ale na všetkých. Ja mám napríklad mentora, čo ma najdlhšie drží pri cvičení a ten je zhodou okolností zubár.
Ako sa dá skombinovať štúdium medicíny s pravidelným a intenzívnym cvičením?
Je to o prioritách. Pre mňa je prioritou medicína a men´s physique je ako také puzzle, ktoré mi do života pasuje. Keď sa napríklad doobeda šesť hodín učím, tak sa normálne teším, že pôjdem na tréning, takže mozog je v takom pozitívnom nastavení celý deň. Študenti by si mali nájsť aj nejakú inú aktivitu ako štúdium samotné. Niektorí spolužiaci na medicíne mi hovoria, že sú vyhorení. Možno aj ja by som bol, ak by som necvičil. Jedno ťahá druhé – keď som v druhom ročníku na výške prestal cvičiť, bolo to zlé, nefungovalo som normálne, nedokázal som napríklad spať. Celý deň som sa učil a v noci som si v posteli ťukal na čelo. Myseľ bola unavená, telo nie. Nech si človek vybehne na bicykel, zahrá šípky alebo na hodinu playstation, čokoľvek, čo mu zlepší mentálny fokus, je dobré.
Dá sa s odľahčením povedať, že ste majstra Slovenska vyhrali možno aj preto, že ste súťaž nebrali tak smrteľne vážne, keďže vašou prioritou je medicína a nie fitnes?
– To je možno rozdiel medzi mnou a mnohými inými chalanmi, ktorých keď som sa spýtal, čo robia, tak povedali, že sú tréneri. To je ich život, robia iba toto. Pre nich je to, že majú úspech na súťaži, propagácia, majú viac klientov a tým sa aj živia. Ešte sa medzi chalanmi nájdu možno ľudia z masmediálnej komunikácie, ale asi medzi naturálnymi kulturistami nie je veľa chalanov, čo študujú medicínu.
Čo si pri tomto športe odriekate? Aké jedlá sú napríklad pre vás tabu?
Keď sa ide von, ľudia si automaticky dajú pizzu, kebab, burger. To sú veci, ktoré ja nemôžem, keď sa chcem pripraviť na súťaž – treba vydržať a jednoducho takéto veci nejesť. Podobne sladkosti a jedlá, v ktorých je veľa cukrov a tukov. Okrem toho sa snažím držať rovnaký režim dňa aj cez víkend – ale to je zase skôr kvôli medicíne a učeniu ako kvôli cvičeniu.
zdroj: mynitra.sme.sk