Jeseň, ktorej obdobím momentálne prechádzame, je až poeticky krásna. Nádherný čas, kedy sú stromy okolitých lesov odeté do pestrofarebných šiat a v diaľave sa už belejú končiare vrchov.
Všetko je jasné, priezračné a čisté. Ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra, ktoré pohládzajú naše tváre. V tomto farbistom období by bolo hriechom zostať doma a nekochať sa krásou panenskej prírody a miestami, kde je spätá s duchom histórie. Sedlo Vrchhora je pozoruhodné miesto, vytvárajúce dojem iného sveta, sveta mystického a tajomného. Jeho skrýšu chráni náruč lesov severného úpätia pohoria Tribeč – medzi horskými obcami Skýcov a Veľký Klíž (Klížske Hradište).
Na obce, ktoré majú spolu dvetisíc obyvateľov, pripadá kaštieľ v obci Skýcov stavaný v gotickom slohu, prícestná baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého, vedľa stojaca zrúcanina renesančného chrámu, kamenný kostolík sv. Michala a barokový kostol Všetkých svätých.
V lesoch nad obcami – na úpätí Michalovho vrchu v nadmorskej výške 541 m, leží nepatrná zrúcanina hradu a kdesi dolu uprostred dediny Veľký Klíž, tajomný stredoveký benediktínsky kláštor stratený v čase. Je priam neuveriteľné, koľko historických pamiatok sa dá nájsť na tak malom mieste.
Cestou zo Skýcova na Veľké Uherce je odbočka po ľavej strane cesty s malým parkoviskom, kde narazíme na zelený turistický chodník, vedúci zo Skýcova do Partizánskeho. Cesta trvá asi 45 minút. Po jej prekonaní sa pred nami objaví čistinka, na kraji ktorej stojí kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Ide o chránený zrekonštruovaný objekt, vo vnútri ktorého možno nájsť ľudovú polychromovanú plastiku Piety z 18. storočia.
Toto pútnické miesto ponúka aj druhý skvost – sakrálnu stavbu, z ktorej zostali iba ruiny obvodových múrov, ktorú dal vybudovať gróf Štefan Koháry v roku 1640. Bola postavená z malty a zmiešaného muriva.
Na okraji lúky je vchod do lesa, odkiaľ sa dá vystúpiť na Michalov vrch. Poskytuje nádherný výhľad do okolia pohoria Tribeč.
Na jeho úpätí stál Michalov hrad postavený v 11. storočí na mieste pravekého hradiska. Svojho času patril medzi najväčšie hrady na Slovensku s dĺžkou 120 m a šírkou 26 m. Na rozhraní 13. a 14. storočia hrad vyhorel a opevnenie bolo obnovené iba z časti. Pravdepodobne v priebehu 14. storočia zaniká. Všetko sa rozpadlo, nezostalo po ňom prakticky nič, len v najvyššom bode v skale vytesaná vnútorná stena a miestami málo zreteľné stopy valu.
Pod Michalovým vrchom (hradom) v uzavretej kotline, leží obec Veľký Klíž, v ktorého strede môžeme v súčasnosti vidieť barokový kostol Všetkých svätých. Táto stavba je pravdepodobne postavená na stratenom benediktínskom kláštore, z ktorého zostalo iba zopár kameňov a jazierko. O jeho existencii však nie sú žiadne pochybnosti – vznikol v roku 1074. Dohady sa vedú iba o jeho pôvode, kde časť historikov tvrdí, že bol založený Ladislavom I., ktorý počas svojej vlády uhorského kráľa, založil množstvo kláštorov. Väčšina historikov sa však prikláňa k názoru, že kláštor založil rod Poznanovcov. Plnil svoju funkciu do roku 1541 a posledný záznam o jeho existencii nachádzame z roku 1615.
Nad súčasným kostolom uprostred cintorína vyčnieva kamenný kostolík sv. Michala, ktorého príbeh pravdepodobne začal v 12. storočí, kedy ho dal vybudovať miestny zemepán pre seba a svoju rodinu. Slovenský historik Juraj Hodál o ňom v minulosti napísal: „A ďalej na cintoríne už stojí pusto, v rumoch už tiež nejaký, ešte i v rumoch svojich krásy kostolík.“ Dnes ho už môžeme vidieť v plnej kráse. Do pôvodnej podoby ho zrekonštruovali v roku 1936. Je svojím spôsobom jedinečný, pretože má ako jediný spomedzi známych románskych kostolov valcovú vežu. Ostatné kostolíky z tohto obdobia buď vežu nemali alebo mala tvar hranola.
V závere tejto tuláckej rapsódie sa už nechajte viesť základnou myšlienkou interakcie prírody, stavieb a oblohy. Nebudem rušiť ďalším komentárom…
