Najveselším obdobím roka pred Popolcovou stredou bývajú Fašiangy. Neopakovateľnú atmosféru tejto starej ľudovej tradície pri hudbe, speve a tanci pripravilo aj tohto roku pre žiakov základných škôl a širokú kultúrnu verejnosť Mestské múzeum v Zlatých Moravciach so Speváckym súborom Zlatomoravčianka.
Fašiangy sa v múzeu začali otvorením tvorivej dielne dňa 15. februára 2017. Mladé gazdinky zo ZŠ Robotnícka pripravili cesto na fánky, ktoré vyvaľkali, radlíkom rozkrájali na kúsky a do ružova vysmažili. Túto fašiangovú pochúťku pripravili ako pohostenie návštevníkom pre pripravovanú fašiangovú veselicu.
Spevácky súbor Zlatomoravčianka pod vedením harmonikára Vladimíra Rumanka otvoril fašiangové popoludnie v múzeu. Pre návštevníkov kultúrneho podujatia pripravil bohaté pásmo fašiangových pesničiek, ktoré si s nimi spoločne zaspievali. O fašiangoch a niektorých predveľkonočných zvykoch a tradíciách, z ktorých sa dodnes zachovala najmä tá zábavná stránka, porozprával návštevníkom fašiangového popoludnia riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Anton Števko. K nim patrí aj fašiangový obrad pochovávania basy, kedy končí obdobie zábav pred Popolcovou stredou a začína duchovná príprava na najstaršie a najvýznamnejšie kresťanské sviatky roka.
Lektorka múzea pani Viera Tomová na kultúrnom podujatí privítala aj známeho slovenského gajdoša Dominika Garaja z Veľkej Lehoty. Jeho zaujímavé vystúpenie vytvorilo príjemnú atmosféru kultúrneho podujatia, keď na gajdách zahral niektoré z najznámejších ľudových pesničiek. Návštevníkmi preplnené múzeum tlieskalo pánovi Garajovi za jeho krásnu hru na nezvyčajnom hudobnom nástroji a humorné rozprávanie, ktorým vytváral veselú atmosféru fašiangového popoludnia. Gajdošskú tradíciu na Veľkej Lehote Garajovci prenášajú z otca na syna a svojim folklórnym ľudovým umením sú známi nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Veľká Lehota je známa aj Gajdošskými slávnosťami Slovenska, ktoré sa tu konajú každý rok, tiež aj založením Cechu slovenských gajdošov. Gajdošská hudba je vysoko cenená aj vo svete a predovšetkým v Škótsku je neodmysliteľnou súčasťou ľudovej kultúry. Fašiangové popoludnie v múzeu spestrila svojim vystúpením aj Anna Kiššová, ktorá porozprávala Smutný príbeh o base za doprovodu Juraja Jenisa.
Záver fašiangového popoludnia patril spevu a tancu s fašiangovým pohostením, na ktorom nechýbala huspenina, šišky a fánky. Za vydarené kultúrne podujatie patrí poďakovanie pracovníčkam múzea pani Viere Tomovej a Kornélii Némešovej, ktoré spolu s členkami súboru zorganizovali pekné fašiangové popoludnie. Zaužívané zvyky a obyčaje fašiangového obdobia patria ku kultúrnemu dedičstvu našich otcov, ktoré si pripomíname pre úctu a bohatstvo slovenských ľudových tradícií.
Anton Kaiser
[ngg_images source=“galleries“ container_ids=“905″ display_type=“photocrati-nextgen_basic_thumbnails“ override_thumbnail_settings=“1″ thumbnail_width=“100″ thumbnail_height=“75″ thumbnail_crop=“1″ images_per_page=“0″ number_of_columns=“0″ ajax_pagination=“1″ show_all_in_lightbox=“0″ use_imagebrowser_effect=“0″ show_slideshow_link=“0″ slideshow_link_text=“[prezentácia]“ template=“/home/html/zlatemoravce.info/public_html/wp-content/plugins/nextgen-gallery/products/photocrati_nextgen/modules/ngglegacy/view/gallery.php“ order_by=“sortorder“ order_direction=“ASC“ returns=“included“ maximum_entity_count=“500″]