Pradenie vlny na Slovensku má dlhú tradíciu, ktoré bolo kedysi významnou spoločenskou udalosťou. Priasť sa začínalo začiatkom novembra a končilo na fašiangy. Tkanivo sa pripravovalo doma. Spracovávalo sa a spriadalo do nití pre tkanie plátna na odevy, kobercov a iné spoločenské využitie.
Mestské múzeum v Zlatých Moravciach opäť ožilo starou ľudovou tradíciou. Dňa 24. januára 2017 v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre a Speváckym súborom Zlatomoravčianka pripravilo pre žiakov základných škôl a širokú kultúrnu verejnosť ukážku pradenia ľanu na kolovrátku. Na tradičnej tvorivej dielni pod názvom Toč sa, toč sa kolovrátok, lektorka múzea pani Viera Tomová privítala manželov Bielych a Emíliu Partlovú z Klubu dôchodcov Jedľové Kostoľany, riaditeľa Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Antona Števka a Štefana Doskoča zo Zlatna.
Majsterka tkáčskeho remesla pani Ľudmila Biela a Emília Partlová, zasvätila účastníkov kultúrneho podujatia do tajov jedného z najstarších ľudových remesiel, ktoré sa zachovalo dodnes. Vlna sa priadla väčšinou na vretene. Vlákna z kúdele sa vyťahujú, skrúcajú a potom namotávajú na vreteno. Práca na kolovrátku je pomerne jednoduchá a zaujímavá. Kultúrne podujatie bolo obohatené aj o malú prezentáciu ľudovej tvorby z tkáčskej dielne pani Bielej a Partlovej, ako aj Márii Pekárovej z Chyzeroviec, ktorá svoje krojované bábiky zaodieva do šiat z tkaných látok.
Zaujímavá bola i ukážka rôznych tkáčskych prípravkov v miniatúrach, ktoré na podujatie priniesol drevorezbár Štefan Doskoč. Návštevníkom porozprával celý technologický postup výroby tkaniny, od siatia konope a ľanu, až po získavanie nite z priadze na kolovrátku. Ľan sa zbieral asi v polovici augusta, česal na rafadle, močil a sušil na slnku. Dreveným tĺkom a trepaním sa zbavoval kôrovej vrstvy, česal a podľa kvality triedil. Ten najkvalitnejší sa priadol do nite a tkal.
Mgr. Anton Števko v zaujímavom rozprávaní priblížil históriu tkania na kolovrátku, ktoré siaha niekde do neolitu a bolo najstarším remeslom, aké ľudia vynašli. Prvý kolovrátok bol pravdepodobne vynájdený v Indii a jeho stálym zdokonaľovaním sa pradenie zjednodušilo. Na Slovensku sa na pradenie vlny používal vretenový kolovrátok, asi od 14. storočia a najmä od 20. rokov 18. storočia. Pradenie a tkanie bola väčšinou záležitosť žien aj vo vyšších šľachtických rodinách. Počas tzv. dievockých dní sa na priadkach zúčastňovali aj mládenci. Tieto dni sa využívali aj na spoločenské hry a zábavu.
Oživenie starej ľudovej tradície sa nieslo v príjemnej atmosfére pri speve a tanci so Speváckym súborom Zlatomoravčianka pod vedením harmonikára Vladimíra Rumanka. Organizátor kultúrneho podujatia nezabudol ani na malé pohostenie.
Anton Kaiser
[ngg_images source=“galleries“ container_ids=“903″ display_type=“photocrati-nextgen_basic_thumbnails“ override_thumbnail_settings=“1″ thumbnail_width=“100″ thumbnail_height=“75″ thumbnail_crop=“1″ images_per_page=“0″ number_of_columns=“0″ ajax_pagination=“1″ show_all_in_lightbox=“0″ use_imagebrowser_effect=“0″ show_slideshow_link=“1″ slideshow_link_text=“[prezentácia]“ template=“/home/html/zlatemoravce.info/public_html/wp-content/plugins/nextgen-gallery/products/photocrati_nextgen/modules/ngglegacy/view/gallery.php“ order_by=“sortorder“ order_direction=“ASC“ returns=“included“ maximum_entity_count=“500″]
