Krása vianočných sviatkov v minulosti spočívala v láske a pokore, v silnej viere a skromnosti, s ktorou naši predkovia prichádzali k vianočnému stolu.
Mestské múzeum v Zlatých Moravciach v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre a Speváckym súborom Zlatomoravčianka pripravili v dňoch 14. a 15. decembra 2016 pre žiakov okolitých škôl a širokú kultúrnu verejnosť tradičný vianočný program s neopakovateľným čarom prichádzajúcich Vianoc. Pri tejto príležitosti si žiačky zo ZŠ Robotnícka ulica pod vedením Mgr. Márie Herdovej v predvianočnej tvorivej dielni múzea upiekli linecké koláčiky ako jednu z vianočných pochúťok. Súčasťou podujatia bola i výstava Vianoce v minulosti – Štedrý deň vyššej spoločnosti, ktorá potrvá do 11. januára 2017.
Na predvianočnom popoludní v múzeu lektorka múzea pani Viera Tomová privítala primátora mesta PaedDr. Dušana Husára, riaditeľku MSKŠ Simonu Holubovú, ako aj všetkých milovníkov folklóru, starých ľudových zvykov a tradícií. Riaditeľ Ponitrianskeho múzea Mgr. Anton Števko v zaujímavom rozprávaní návštevníkom kultúrneho podujatia priblížil atmosféru Vianoc v minulosti a štedrovečerné stolovanie šľachty.
Za hlavným štedrovečerným stolom sedel vždy domáci pán ako koruna tvorstva a jeho najbližší príbuzní. Pre ženy a služobníctvo boli pripravené vedľajšie stoly. To, že pán mal vedľa seba aj dámu, sa objavilo až v polovici 18. storočia. V tomto storočí sa už používal príbor podobný tomu nášmu, z ktorého lyžicu si šľachtici nosievali so sebou. Štedrovečerné prestieranie bývalo farebne zladené so servisom stolovania. Šľachtici mali svoje osobitné zvyky. Hudba bola v šľachtických rodinách neodmysliteľnou súčasťou večerných posedení. Každá šľachtičná či dcéra, ktorá mala či nemala talent, musela sa naučiť hrať na nejakom hudobnom nástroji a pri rôznych príležitostiach mala za úlohu zabávať spoločnosť svojimi kultúrnymi vystúpeniami. V 16. a 17. storočí v katolíckych a šľachtických rodinách tiež dodržiavali pôst. Na štedrý večer, na rozdiel od nášho vyprážaného kapra, konzumovali niekoľko druhov varených a pečených rýb, ktoré boli ochutené drahým korením z Indie. Domáce panstvo takto dokazovalo svoje bohatstvo. V tej dobe sa vyváralo veľa špenátových a šťaveľových omáčok. Kedysi bol aj cukor veľmi vzácnou dovážanou potravinárskou surovinou. Používal sa len trstinový cukor a na koláčoch sa vynímal tiež ako honos šľachty. Na stole nechýbalo ani ovocie z orientu ako banány, pomaranče a citróny. A čo bolo zvláštnosťou, za štedrovečerným stolom? Nekonzumovali zemiaky, ale chlieb z bielej múky, ktorý sa podával ku každému jedlu. Namiesto kvasníc sa do cesta dávalo kyslé mlieko.
Štedrovečerný stromček
Prvý štedrovečerný stromček sa spomína v Kaunase ako veľký strom. Symbolizoval znovuzrodenie a silu. Prvý cisársky stromček sa objavil v Anglicku v 18. storočí, kedy manžel kráľovnej Viktórie zaviedol takýto vianočný nemecký zvyk a šľachtici ho mali vždy na stoloch. V sedliackych rodinách sa vianočné stromčeky začali používať až po prvej svetovej vojne. Bola to najskôr iba halúzka a neskôr stromček, ktorý sa vešal na hradu povaly. Šľachtici napriek tomu, že stále bojovali a spravovali svoje majetky, tiež si našli čas aj na darčeky, ktoré neboli zabalené, ale iba voľne položené na stole. K Vianociam patria aj betlehemy, ale tie sú známe už od 7. storočia.
V hlavnom kultúrnom programe vystúpil Spevácky súbor Moravčianka, ktorý pre návštevníkov pripravil malé prekvapenie. K štedrovečernému stolu zasadol sám palatín Juraj Turzo s manželkou Alžbetou, ktorý žil na prelome 17. a 18. storočia. Ako palatín s manželkou v krásnom dobovom oblečení sa predstavili vedúci Speváckeho súboru Vladimír Rumanko a pani Mária Šabová. Starobylými priestormi bývalého kaštieľa rodiny Migazziovcov sa rozliehal krásny ženský spev členiek speváckeho súboru, ktorý dotváral neopakovateľnú romantiku Vianoc. V kultúrnom programe vystúpila hrou na harmonike a spevom aj vedúca Speváckeho súboru Kolovrátok z Prílep pani Irena Vencelová. Poďakovala sa za možnosť celoročnej prezentácie súboru na kultúrnych podujatiach v múzeu, ako aj v Kultúrnom dome v Šali a televízii Markíza. Príjemnú atmosféru Vianoc dotvárali aj medovníky pani Heleny Tomajkovej a drevorezby na vianočné motívy Štefana Doskoča.
Predvianočné popoludnie sa nieslo v príjemnej atmosfére blížiacich sa Vianoc, ktoré vždy patrili a patria stále k najkrajším cirkevným sviatkom roka s prianím príjemného prežitia vianočných sviatkov v šťastí, láske a rodinnej pohody. A na záver si všetci spoločne zaspievali najkrajšiu vianočnú pieseň, Tichá noc, svätá noc.
Anton Kaiser
[ngg_images source=“galleries“ container_ids=“897″ display_type=“photocrati-nextgen_basic_thumbnails“ override_thumbnail_settings=“0″ thumbnail_width=“240″ thumbnail_height=“160″ thumbnail_crop=“1″ images_per_page=“0″ number_of_columns=“0″ ajax_pagination=“0″ show_all_in_lightbox=“0″ use_imagebrowser_effect=“0″ show_slideshow_link=“1″ slideshow_link_text=“Spusť prezentáciu“ order_by=“sortorder“ order_direction=“ASC“ returns=“included“ maximum_entity_count=“500″]
