Boli časy, keď sa po domoch na dedinách počas dlhých zimných večerov driapalo perie do chystanej výbavy pre nevestu a pri tejto príležitosti sa spievalo a rozprávali rôzne žartovné príbehy.
Na Katarínu v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach bolo veselo. Široká kultúrna verejnosť a žiaci z okolitých škôl sa aj tohto roku stretli s členmi Speváckeho súboru Kolovrátok z Prílep, aby si pripomenuli starú ľudovú tradíciu párania peria, ako ju poznáme už iba z rozprávania našich starých rodičov. Kultúrneho podujatia sa zúčastnil aj riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Anton Števko a vo svojom príhovore návštevníkom porozprával o zvyklostiach a atmosfére ľudovej tradície páračiek, ktorá sa v dnešnej dobe takmer vytratila z nášho života.
Ľudová tradícia
Napárať perie do výbavy pre dcéru alebo pred krstinami nebola pre domácu gazdinu jednoduchá záležitosť. Preto sa husi v každom poriadnom gazdovstve dobre vykrmovali a šklbali viac krát do roka a gazdiná pierka starostlivo zbierala a ukladala do komory, aby ich bolo dostatok na páračky. Ľudová tradícia páračiek na dedinách sa nezaobišla bez veselej nálady, kde sa stretávali ľudia pri hudbe a speve. Driapanie peria bola piplavá a zdĺhavá robota. Ženy usadané za stolom odtrhávali páperie šikovnými prstami z kostrniek pier, ktoré sa odkladali pre ďalšie využitie. Táto stará ľudová tradícia bola spojená aj s rôznymi poverami. Páračky začínali v novembri po ukončení hlavných jesenných prác na poli a trvali do vyprázdnenia zásob, alebo aj celú zimu. Aby bolo veselšie, na páračky za dievkami chodili aj mládenci, ktorí ich potom vyprevádzali domov. Kedysi ľudia žili akosi družnejšie so svojimi radosťami a starosťami. Súčasťou páračiek bolo pohostenie, ktoré mala gazdiná prichystané pre všetkých ako odmenu za vykonanú prácu.
V múzeu pri páračkách poletovalo perie ako za starých čias, bolo veselo a jeho interiérom sa niesol krásny spev s veselými prekáračkami, ktorý vytváral príjemnú atmosféru starej ľudovej tradície. Pre všetkých účastníkov podujatia bolo pripravené aj pohostenie, ktoré pripravila lektorka múzea Viera Tomová za pomoci šikovných gazdiniek zo súboru. Z domácich kuchynských produktov ponúkli návštevníkom tradičné jedlo, ako mastný chleba s cibuľou, tvarohové koláče a šišky.
Na záver patrí poďakovanie Speváckemu súboru Kolovrátok z Prílep pod vedením harmonikárky Ireny Vencelovej a Jožka Vencela, ktorý v pobočke ponitrianskeho múzea v Zlatých Moravciach po celý rok svojimi kultúrnymi podujatiami oživoval naše krásne slovenské ľudové zvyky a tradície.
Anton Kaiser
[ngg_images source=“galleries“ container_ids=“893″ display_type=“photocrati-nextgen_basic_thumbnails“ override_thumbnail_settings=“0″ thumbnail_width=“240″ thumbnail_height=“160″ thumbnail_crop=“1″ images_per_page=“0″ number_of_columns=“0″ ajax_pagination=“0″ show_all_in_lightbox=“0″ use_imagebrowser_effect=“0″ show_slideshow_link=“1″ slideshow_link_text=“Spusť prezentáciu“ order_by=“sortorder“ order_direction=“ASC“ returns=“included“ maximum_entity_count=“500″]