Už ste niekedy počuli príslovie „Dobrý sused lepší ako rodina“? Ak vám nič nehovorí, mali by ste sa nad jeho významom zamyslieť, pretože svojvôľa je bohužiaľ stále častejším spôsobom riešenia vzťahu v občianskom živote.
Nanešťastie sa tak deje najmä tam, kde ekonomicky či právne silnejší zneužíva svoje postavenie voči občanom v slabšom postavení.
Pri vzájomnom spolunažívaní so susedom by sme mali ctiť pravidlo „Nerobme druhému to, čo nechceme, aby oni robili vám“. Prípadným nezhodám sa z času na čas nevyhneme, a tak by sme mali dbať na to, aby sa prípadné spory riešili najpokojnejšie, napr. dohodou s pomocou mediátora.
Treba však rozlišovať, kedy už problém prekračuje „všetky hranice“ a aj preto je dôležité poznať práva a povinnosti zakotvené v právnych normách, ktoré nám dávajú ďalšie možnosti na koho sa obrátiť v prípade nášho problému.
Poskytnutie ochrany mestom pred zrejmým zásahom do pokojného stavu
Slovenský právny poriadok poskytuje viacero možností, ktoré sú k dispozícií pri riešení susedského sporu, jednak klasicky súdnu cestu či pomoc polície, ale máme aj istú alternatívu, ktorú občania využívajú len veľmi zriedka.
Tento typ ochrany sa poskytuje vo vzťahoch súkromnoprávnych, avšak nie prostredníctvom súdu, ale obce, ktorá vo veci vedie správne konanie. Tento hybridný spôsob má byť efektívnejší z toho dôvodu, že obce sú bližšie k ľuďom a poznajú miestne pomery a danú situáciu.
V čom sa možno obrátiť na mesto ?
Pokojný stav možno charakterizovať ako faktický stav, ktorý je (bol) subjektmi mlčky či výslovne akceptovaný a nie je (nebol) nimi žiadnym spôsobom po určitú dobu rušený. Najčastejšími zásahmi do pokojného stavu sú: držba pozemku, bránenie vstupu na pozemok alebo dom, organizovanie večierkov, rušenie nočného pokoja.
K zásahu do pokojného stavu dôjde vtedy, ak nastane jeho zmena určitým protiprávnym konaním alebo určitou protiprávnou skutočnosťou, ktorú možno niekomu pripísať a kvôli ktorej je niekto vo svojom pokojnom stave rušený. Preverenie zásahu do pokojného stavu bude mesto najčastejšie vykonávať miestnym zisťovaním, svedeckými výpoveďami, ale ak je to potrebné, aj znaleckými posudkami.
Podanie návrhu na mesto
Slovenský právny poriadok neustanovuje lehotu, do kedy možno podať návrh, avšak z praxe súdov z Českej republiky vyplýva, že sú to tri mesiace. Predmetný návrh musí byť adresovaný mestu, v ktorom ku zásahu do pokojného stavu došlo a jeho znenie musí obsahovať: vaše údaje, popis vášho prípadu a návrh rozhodnutia obce.
Existenciu zásahu je potrebné preukázať. V texte návrhu je tiež potrebné uviesť konkrétne ustanovenie Občianskeho zákonníka – § 5, z ktorého vyplýva, že sa má využívať pri susedských sporoch. Citovaním tohto ustanovenia predídete zámene vášho návrhu za sťažnosť či podnet na prešetrenie priestupku.
Prejednanie veci a rozhodnutie mesta
Mesto by po vašom návrhu malo nariadiť ústne pojednávanie, riadiace sa ustanoveniami Správneho poriadku. Pri prejedaní sa nemá zaoberať právnym posúdením veci, jeho úlohou je chrániť faktický stav – skúmať či došlo k zásahu do pokojného stavu.
Jedinou právnou otázkou, ktorou sa obec musí zaoberať, je, či bol zásah vykonaný v súlade s právom alebo protiprávne. Ak bol vykonaný zákonným spôsobom, mesto ho nemôže zakázať.
Po zistení všetkých skutočností vydá primátor v mene mesta rozhodnutie, ktoré môže byť trojakého charakteru:
a) mesto návrh zamietne ako nedôvodný;
b) podľa § 48 Správneho poriadku mesto schváli zmier;
c) mesto predbežne zakáže zásah do pokojného stavu alebo pôvodcovi zásahu uloží povinnosť obnoviť predošlý pokojný stav.
Proti rozhodnutiu podľa písmena a) a c) je možné sa odvolať na miestne príslušný krajský súd.
Plusy a mínusy
Tento spôsob nie je univerzálnym liekom na všetky problémy, ktoré vznikajú pri susedskom spolunažívaní, no predsa môže byť aspoň z časti užitočný, a to hlavne z dôvodu, že je relatívne rýchly a málo nákladný.
Jeho mínusom je ľudský faktor – nedostatočná fundovanosť a nevedomosť starostov o § 5 Občianskeho zákonníka a postupe z toho vyplývajúcom.
JUDr. Michal Cimmermann poslanec mestského zastupiteľstva
