„Nechceme tvrdiť, že s našou muzikou každý omladne, ale dovolíme si povedať, že s muzikou sa pomalšie starne.“
(Kolovrátok)
Fašiangové obdobie vystriedali Veľkonočné sviatky a po nich nastúpili Turíce, ktoré nazývame sviatkami ducha. Ich súčasťou je tradícia stavania májov.
Máje boli väčšinou ozdobené briezky, či smreky s farebnými stužkami, ktoré boli vyjadrením náklonnosti a prejavom lásky k dievčine. Sadili ho mládenci pred príbytok, v ktorom bývala ich vyvolená. Podľa postaveného mája bolo zrejmé, v ktorom dome žije dievka súca na vydaj.
Tieto slovenské tradície sme si naživo pripomenuli aj tohto roku, v podvečer posledného dňa v mesiaci apríl, ako už býva každoročne zvykom, aj v mestskej časti Prílepy. Pod organizáciu tohto podujatia sa znovu podpísalo Občianske združenie Kolovrátok a Obecný výbor v Prílepoch. Srdečné pozvanie Prílepčanov prijal aj novozvolený primátor Dušan Husár, ktorý vo svojom príhovore v prvom rade poďakoval za hlasy, ktorými bol v tomto volebnom obvode jednoznačne zvolený do funkcie štatutára mesta Zlaté Moravce. Vyjadril sa prísľubom, že bude nápomocný tejto prímestskej časti aj inak, než len svojou prítomnosťou na podobných akciách. Prítomným sa s prianím dobrej zábavy a pekného večera prihovoril aj poslanec za túto časť Zlatých Moraviec, Marek Holub, ktorý zároveň poďakoval pánovi Husárovi za sponzorský dar v podobe mäsa na guláš, kuchárovi, pánovi Jamrichovi za chutný guláš, za pomoc Anne Rumankovej, krčmárovi, Slavovi Bajúsovi a všetkým, ktorí sa o dnešný podvečer postarali, Ako sa na dobrého richtára v takýchto chvíľach patrí, zúčastneným spoluobčanom nalial z dobrej pálenky.
Prílepský Máj sa postavil ako kedysi, bez použitia techniky a vymožeností novej doby, so speváckym súborom Kolovrátok, ktorému prišli na pomoc malí aj veľkí obyvatelia tejto mestskej časti. Živú ľudovú muziku detí a Kolovrátku striedala ľudová hudba z CD-čka a popri vynikajúcom guláši sa vo vynikajúcej nálade spievalo bez prestávky, do neskorých večerných hodín.
Všetkých ľudí, ktorí sa v v tento večer zišli, spája jedno. Láska k ľudovým tradíciám a k slovenskej folklórnej hudbe, ktorá vlieva do žíl jej priaznivcov životnú energiu. Za všetky takéto podujatia, by sme mali byť vďační, pretože sú nielen spestrením všedných dní, ale vďaka ľuďom, ktorí sa na nich podieľajú, ich majú možnosť poznať aj naše deti.
Je máj, lásky čas. Ak niekoho milujete, povedzte mu to teraz, lebo zajtra už nemusíte mať príležitosť! Jediné, pre čo všetci žijeme, je cit zvaný láska a viera, že si ju každý z nás zaslúži. Tento Boží dar sa nedá prikázať, ani zakázať. Keď nás v živote postretne, treba si ju vážiť, ctiť a chrániť ako krehkú kvetinku, naučiť sa milovať bez podmienok a odpúšťať. Láska je najkrajší, najúžasnejší a bohužiaľ aj najbolestivejší pocit, aký môže človek cítiť. Aj sny sa s láskou plnia oveľa rýchlejšie. Preto keď človek niekoho miluje, nemal by ho zo svojho života nechať odísť, nech sú prekážky akékoľvek. No nesmieme zabúdať na pravú, bezpodmienečnú lásku, ktorá nespočíva vo vlastníctve toho druhého a väznení v pute pre morálne zásady a z povinnosti, ale v tom, že svoje šťastie nájdeme v šťastí toho druhého bez očakávania, v získavaní si ho svojím prejavom, postojom, správaním, v rozdávaní sa a aj v tých najmenších dôkazoch lásky, akými bol kedysi májový bozk pod čerešňou, alebo máj pred domom.
Ľubomíra Rosinská
