Slávnostná atmosféra odovzdávania dožinkového venca, spievanie dožinkových piesní v podaní folkloristov z Chyzerovčanky a Inovca, neodolateľná vôňa makových periek a šúľancov sa bude 6 .augusta 2015 šírila na II. ročníku Dožinkových slávností v priestoroch nádvoria Migazziho kaštieľa v Zlatých Moravciach.
Dožinky sú slávnosťou po ukončení žatvy. V minulosti sa počas nich vykonávali rôzne magické úkony, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom roku. Rozmnožovaciu schopnosť obilia symbolizoval dožinkový veniec, ktorý sa plietol z prvých a posledných klasov. Neskôr dožinkové slávnosti nadobudli ďakovný charakter. Hospodárovi sa poďakovalo a slávnostne mu bol odovzdaný žatevný veniec a nasledovala hostina. V posledných desaťročiach prišlo k inovácii pletenia i obohateniu tvarov žatevných vencov, ktoré sa odovzdávali predsedom družstiev, alebo sa niesli pri príležitosti celoštátnych dožinkových osláv.
Mgr. Ľubica Packová-Zahradárová
Na tohtoročné slávnosti, ktorých organizátorom bolo Ponitrianske múzeum – Mestské múzeum v Zlatých Moravciach, prijali pozvanie rôzni hostia, medzi ktorými bol aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Mgr. Marián Kéry, primátorka Ing. Serafína Ostrihoňová, poslanci Mestského zastupiteľstva – MVDr. Marta Balážová, PaedDr. Klaudia Ivanovičová a Ing. Marek Holub, riaditelia mestských podnikov a iní.
Spevácka skupina Chyzerovčanka pod vedením Viliama Tonkoviča sa svojím vystúpením postarala o autentickosť dožinkových slávností, aké boli voľakedy a na ktoré si jej členovia osobne pamätajú. Vďaka ich záľube v ľudových tradíciách a slovenského folklóru mali prítomní diváci možnosť nahliadnuť do života našich starých a prastarých rodičov.
Dožinkový veniec v tvare zvonca uplietli členovia Chyzerovčanky, Anna Galabová, Mária Pekárová a Jakub Galaba z obilia, ktoré za Agro Hosťovce, s.r.o. daroval konateľ spoločnosti Ing. Štefan Kukučka.
Slávnostným programom nás sprevádzala riaditeľka Mestského strediska kultúry a športu Simona Holubová.
Marián Kéry sa vo svojom príhovore dotkol práce roľníka v minulosti v porovnaní so súčasnosťou. Vďaka vývoju a novým technológiám už nemusí byť práca na poli taká ťažká, ako tomu bolo v minulosti. Napriek tomu, ani klimatizované veľké stroje nie sú zárukou dobrej úrody a až keď Boh dá, je potrebné vynaložiť úsilie na jeho zber a spracovať ho na kvalitný produkt. Vyjadril potešenie, že sa takéto tradície zachovávajú aj v našom regióne, pretože sú podporou toho, čo dnešní politici už pochopili. Že podpora našich kvalitných domácich výrobkov vedie k väčšej sebestačnosti štátu. Spomenul, ako sa postupne prichádza na to, že nie všetko, čo sa dialo pred rokom 1989 bolo zlé a v čom nám bývalý režim mohol byť vzorom, o čom svedčia aj kroky Ministra Jahňátka k obmedzeniu predaja zahraničných a uprednostnenie domácich výrobkov na trhu.
„Som rada, že to neskonalé puto, ktoré nás tu všetkých spája, je láska k folklóru, ktorý je hlavnou súčasťou tohto podujatia, ako aj úcta k roľníckemu povolaniu,“ prihovorila sa prítomným primátorka mesta a nadviazala na reč poslanca NR SR Kéryho, v ktorej zazneli slová „keď Boh dá“. „Dožinky sú oslavou ťažkej driny roľníkov. Roľníci to majú skutočne ťažké. Ťažká práca, ktorú na svojom poli odvedú, je z veľkej časti závislá aj na počasí. Práve prežívame veľké teploty a suchá a preto je potrebné Bohu poďakovať a prosiť ho o ochranu pred rôznymi negatívnymi javmi, ktorými sú sužované iné krajiny, ako sú povodne, zemetrasenia a ešte väčšie suchá.“
Serafína Ostrihoňová v závere svojho príhovoru poďakovala organizátorom, folklórnym súborom a všetkým, ktorí prišli túto slávnosť svojou prítomnosťou podporiť.
Neodolateľná vôňa makových perkov a šúľancov je oddávna neodmysliteľnou súčasťou dožinkových slávností. A inak tomu nebolo ani dnes. O vynikajúce pochutiny od starých mám sa postarali šikovné žienky z Chyzerovčanky v spolupráci s pracovníčkami múzea Vierou Tomovou a Kornéliou Némešovou.
Tak, ako vystúpenie našich profesionálnych folkloristov z Inovca, piesne a úsmevné hovorené slovo Chyzerovčanky potešili naše srdiečka, potešili tieto sladké maškrty naše brušká.
Ľubomíra Rosinská
