Každý šľachtický dvor, najmä, ak v ňom žili príslušníci strednej a vyššej šľachty, bol domovom, nielen samotnej „vyššej spoločnosti “,ale aj mnohopočetného obslužného personálu. Už v stredoveku tvorili najbližší okruh domáceho pána tzv. familiári – servienti. Išlo prevažne o mladších príslušníkov spriaznených rodov, ktorí v službách naberali svoje prvé diplomatické, spoločenské a bojové skúsenosti.
S koncom stredoveku a nástupom novoveku sa aj zloženie obslužného personálu menilo. Do služieb na panstvách sa postupne dostávali aj príslušníci nižších stavov, ako aj „profesionáli“, najmä kuchári, komorníci, dojky, záhradníci, hájnici a lesníci a pod. Ich národnostné, ako aj konfesionálne zloženie bolo v niektorých prípadoch veľmi pestré a tak sa na panstvách stretávali francúzski vinohradníci, balkánski ovocinári, maďarskí koniari, talianski kamenári a pod. O ich živote na šľachtických panstvách vieme toho pomerne málo. Zopár informácií nám poskytujú materiály týkajúce sa ekonomických záležitostí panstva, najmä vo forme ich materiálneho či peňažného ohodnotenia, alebo šľachtické, či osobné memoáre Tak tomu bolo napr., v prípade pamätí lokaja slovenského pôvodu Antona Szmolena, ktorý sa dostal vo svojej službe až do bezprostrednej blízkosti cisára Františka Jozefa I.
Aj v histórii topoľčianskeho panstva sa v jeho službách vystriedali desiatky, až stovky sluhov, kuchárov, či majstrov a bírešov. V mojom príspevku som vychádzal najmä zo sčítania obyvateľstva z roku 1869 aby som čitateľom z časti predstaviť „osadenstvo“ zámku v Topoľčiankach kedy panstvo vlastnil gróf Štefan Ján Nepomuk Victor Keglevich de Buzin a jeho manželka Angeliky Esterházy von Galanta.
Toto prvé sčítanie obyvateľstva sa konalo na základe zákona o sčítaní ľudu z 29. marca 1869, ktorý určil, že sa bude vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou a to (s výnimkou roku 1869) v roku 1880, 1890, 1900 a 1910.
V uvedenom sčítaní z roku 1869 je pod číslom domu 1 uvedený kaštieľ, ako : dvojposchodová budova s 30 izbami, 7 komorami, 4 chodbami , 2 kuchyňami, suterénom, 2 skladmi a 3 stajňami.
V čase súpisu , teda k 31.12.1869 žili v kaštieli nasledovné osoby:
- 1.Grófka Mária Angelika Esterházy de Galanta ,vydatá, nar. 20.11.1841, v kaštieli Réde manželka majiteľa panstva Štefana Keglevicha
Angelika zomrela v roku 1921 v Baranya-Sellye v Maďarsku.
pozn. /Veľkostatok Réde sa nachádzal vo Veszprémskej župe v Maďarsku a bol jedným z majetkov Estreházyovcov/
jej synovia : - 2.Gróf Imrich Keglevich de Buzin, slobodný, nar. 12. februára 1862 v Topoľčiankach
- 3. Gróf Július Keglevich de Buzin, slobodný, nar. 30. marca 1865 v Topoľčiankach
Ďalej sú zapísaní .
- 4. komorná /nečitateľné priezvisko/ Terézia , nar 1840 slobodná, pôvodom z Réde
- 5. Szarázdajka /opatrovkyňa-varovkyňa/ Huber Regina,vdova, nar.1820, pôvodom Pozony /Bratislava /
- 6. Kulcsárné / gazdiná/ Birócczi Karolína, rozvedená nar.1836, pôvodom Vrbové
- 7. szolgáló / slúžka/ Skalák/ Škalák/ Mária, slobodná, nar. 1837, pôvodom Veľké Uherce
- 8. prečiarknuté
- 9. szolga /sluha za ročný plat/ Ekhard Michal, slobodný, nar 1853, pôvod Pozon /Bratislava/
- 10. szolga /sluha/ Holucs Michal, slobodný, nar. 1838 pôvod neuvedený
- 11. szobatisztító /upratovač-zametač/ Hostinský János, slobodný, nar. 1832, z Galície /Halič/
- 12. szolga /sluha/ Cserno Gaspar , slobodný, nar. 1853 pôvodom z Topoľčianok
- 13. fö erdész /hlavný lesník/ B/Rinadi Otto, slobodný, nar. 1842 pôvodom Šopron /Maďarsko/
- 14. fö erdész /hlavný lesník Griesbach Karol , slobodný, nar. 1842 pôvodom Lozorno
Pri jednotlivých osobách je uvedená aj ich gramotnosť, resp. vedomosť čítať a písať.
V súpise je uvedený aj priznaný počet chovaných zvierat, pričom sa dá predpokladať, že niektoré druhy a najmä počty hospodárskych zvierat do súpisu nahlásené neboli.
78 ks koní /žiebätá, žrebce, kobyly/, 76 ks hovädzieho dobytka, 2000 oviec.
Je nespochybniteľné, že majitelia panstiev boli najväčšími majiteľmi hmotného a nehmotného majetku. Okrem toho, že vlastnili pozemky v podobe ornej pôdy, pasienkov, lúk a lesov, boli aj vlastníkmi pomerne veľkého počtu chovaných hospodárskych zvierat. Ako bolo v tomto období zvykom, každý „pokrokový“ šľachtic sa snažil okrem vlastného hospodárstva preraziť v spoločnosti aj ako podnikateľ a zveľaďovateľ kapitálu. Podnikali buď sami, alebo prenájmom rôznych zložiek trhu, napr. lesov, sklární, papierní píl, tehelní, pivovarov, liehovarov, baní a pod. Ani Keglevichovci neboli v tomto smere výnimkou a preto napr. svoje pozemky v blízkosti Jedľových Kostolian, pod ktorými sa nachádzali ložiská hnedého uhlia prenajímali. V roku 1859 získali kutacie právo na ťažbu uhlia bratia Kresovci, ale už v roku 1860 prechádza baňa do majetku firmy Gerson a Lipmann za 5000 zlatých, ktorá ťažbu uhlia začala.
pozn. (Pomerne úspešne v tom čase podnikal aj podžupan Tekovskej župy Karol Jesenský, ktorý v chotári obce Zlatno založil už v 20. rokoch 19. stor. najväčší ovocný sad v Európe – Rozkoše.)
Obhospodarovanie veľkej rozlohy pôdy, ako aj chov veľkého počtu hospodárskych zvierat, si vyžadoval pomerne početný personál. O chod samotného veľkostatku, ktorý sa skladal z viacerých menších majerov, roztrúsených po celom panstve sa staral správca (maď. házmester). Ten mal k dispozícii rôzne druhy „ zamestnancov “. V prvom rade to boli panskí kočiši (maď. kocsis), ktorí mali na starosti „vozový park“. Ďalej to boli rôzni poľnohospodárski robotníci, ktorí sa delili na pracovníkov s dohodnutým ročným platom (maď. bíres), nádenníkov (maď. napszámos), pastierov, podľa druhu pasených zvierat ( juhás- pastier oviec, marhapásztor – pastier dobytka a pod. ). Okrem toho na statku vypomáhali paholci. Išlo zväčša o slobodných chlapcov z chudobnejších rodín, ktorí pracovali ako pomocné sily pri čistení maštalí, napájaní dobytka , pílení dreva a pod. Na statku samozrejme pracovali aj ženy väčšinou, ako slúžky, či pomocné sily v kuchyni a pri opatrovaní zvierat.
Mzda – pláca jednotlivých kategórií čeľade bola rôzna, podľa druhu práce a sociálneho statusu pracovníkov. Zväčša však išlo o výplatu v podobe kombinácie peňazí a naturálií. Naturálie väčšinou pozostávali z rôznych druhov obilnín, kukurice, alebo strukovín. Patril sem aj prídel palivového dreva, či jeden, alebo dva páry čižiem , nohavice, kabát, ale napr. aj tabak.
Vráťme sa však do Topoľčianok.
Dom, v súpise označený pod č. 2 obýval správca (házmester) Pál (Pavol) Dopler nar. 1814 pôvodom (zle čitateľné), so svojou manželkou Katarínou rod. Závodzkou, nar. 1823 pôvodom zo Zlatých Moraviec. Okrem nich v dome bývalo aj ich 5 detí.
Dom s poradovým č. 3 tvorila skupina 7 bytových jednotiek pozostávajúcich väčšinou z jednej obytnej miestnosti, kuchyne a komory.
Poľa čísel 1 až 7 obývali tento priestor:
1/ Lois Heinrich – kerékgyartó mester – výrobca kolies (kolár)– nar. 1838 pôvodom Passendorf, s manželkou Johanou rod. Schindler, nar. 1849 a 2 deťmi
2/ Simeg János- kočiš – nar. 1839 povôdom (zle čitateľné ) s manželkou Veronou rod. Bogdan, povodom (zle čitateľné )
3/ Beneš István /Štefan ,vdovec nádenník nar. 1810 pôvodom Šurany
4/Bielik Maximilián – bíreš – nar.1868 pôvodom Topoľčianky , s manželkou Jozefou rod. Švec nar.1838 pôvodom Topoľčianky, s 2 deťmi, + ďalších 9 ľudí (Szarka, Partl, Jonis, Ďuriač)
5/Ivan Jozef – bíreš- nar. 1825 pôvodom Čaradice s manželkou Veronou rod. Köszeg nar. 1826, pôvodom Malé Opatovce , Mihók Sándor , bíreš nar 1843 , Topoľčianky + ďalších 5 ľudí
6/Matejov István – bojtár–valach, nar. 1818 ,pôvodom Topoľčianky s manželkou Ilonou/Helenou rod. Očovskou, nar. 1826, pôvodom Tek. Nemce + ďalších 10 ľudí (Povrazník, Novota, Pavkov ,Čaladík)
7/Katina Bálint/Valent – bíreš- nar. 1832 , pôvodom Veľká Lehota, s manželkou Rozáiou, rod. krajčovou nar. 1840, pôvodom Topoľčianky spolu s 3 deťmi ,
Kolačinský János – kočiš – nar. 1833 , pôvodom Morava, s manželkou Mároiu, rod. kubišovou, anr 1823, pôvodom Kovarce + ďalších 5 ľudí ( Dobiáš, Komžik, Kazík, Kaszáš)
Spoločne teda obývalo dom č. 3 55 ľudí z toho 34 mužov a 21 žien.
Čo dodať na záver ? Ani pomerne veľký majetok niekedy šťastie neprináša. V prípade Keglevichovcov šťastie odišlo v roku 1890, kedy bol prehýrený majetok predaný na dražbe a Keglevichovci sa vrátili do rodového panstva Buzin v Chorvátsku. Gróf Štefan Keglevich zahynul v roku 1905, zasiahnutý guľkou, v dueli s politickým oponentom. Skončili neslávne. Pre panstvo to však neznamenalo zánik. Naopak. Topoľčianske panstvo sa dostalo do majetku najvyššej aristokracie, keď sa stalo majetkom Hasburgovcov.
Ale to je už iný príbeh…
Erb rodu Keglevich de Buzin
gróf Štefan Ján Nepomuk Victor Keglevich de Buzin – v roku 1867 najmladší poslanec Uhorského snemu.
Literatúra a zdroje:
Roman Holec, Marian Bovan: V službách cisára Františka Jozefa (Z pamätí lokaja a dvornej dámy), Slovart, 2013
www. familysearch.org
Mgr. Martin Benček
