Knižnica privítala spisovateľku Drahomíru Pechočiakovú
Narodila sa v Chrabranoch do učiteľskej rodiny ako najstaršia zo štyroch súrodencov. Má tri deti a šesť vnúčat, žije a tvorí v Nitre. Medzi jej záujmy patrí literatúra, umenie, práca v záhrade. Od roku 1995 do roku 2008 pôsobila vo svojom poslednom zamestnaní ako riaditeľka Domu Matice slovenskej v Nitre. V dnešnej dobe je už na dôchodku. Spisovateľka a publicistka Drahomíra Pechočiaková prijala pozvanie z príležitosti celoslovenského podujatia – Týždňa slovenských knižníc a vo štvrtok 26. marca sa stretla so žiakmi zlatomoraveckých základných škôl. Dve besedy, z ktorých jedna sa konala v ZŠ na Pribinovej ul. (tretiaci a štvrtáci) a druhá v priestoroch Mestskej knižnice, kam prišli siedmaci a ôsmaci zo ZŠ na Robotníckej ul., prebehli v priateľskej atmosfére. Žiakov a učiteľov privítala a zároveň spisovateľku predstavila vedúca knižnice Anna Šútorová. Na besedu sa prišla pozrieť aj programová manažérka MSKŠ Klaudia Ivanovičová. Pani Pechočiaková priblížila žiakom zákulisie svojho života, vrátane detstva a príhod, ktoré sa odzrkadľujú aj v jej tvorbe ako neoddeliteľná súčasť. Už ako mladá venovala svoj voľný čas poznávaniu básnickej tvorby. Básne začala písať vo veku 12 – 13 rokov, vtedy ich napísala okolo 200, potom prestala písať. Zapájala sa však do rôznych aktivít, pri ktorých využila písanie (venovania, koncoročná reč v škole). Zúčastňovala sa recitačných súťaží, kde dosahovala dobré výsledky a väčšinou sa prepracovala aj do celoslovenského kola. V intenzívnejšej forme sa k tvorbe vrátila v zrelšom veku, konkrétne v roku 2002, na základe svojich vnútorných pocitov začala písať práve poéziu. Od tej doby vydala každý rok zbierku poézie, ale písala aj prózu, poviedky, faktografiu a v naviazanosti na jej prácu v Matici slovenskej zostavovala zborníky. Vydala 22 vlastných kníh. Jej prvá kniha z roku 2002 nesie príznačný názov Slnovrat (prvú báseň napísala v deň slnovratu, ktorý zároveň vystihuje niečo z autorky, preto sa jedná aj o symboliku). Najviac tvorí už niekoľkokrát skloňovanú poéziu, vrátane detskej, je v nej „doma“ a prezradila nám, že všeobecne sa poézia nazýva kráľovnou literatúry. Poviedky, ktoré vychádzajú z poznania života, píše, keď si chce oddýchnuť. Žiakom ozrejmila, že pri písaní faktografie sa vychádza z presného opisu, kde je nutné držať sa textov a citácií.
Spisovateľka a publicistka odtiahla oponu a cez svoje rozprávanie nás vtiahla do svojho života plného radosti, zážitkov a tvorenia. Priestor na preskúmanie jej tvorivej duše a životných skúseností poskytla aj prostredníctvom otázok, ku ktorým žiakov vyzvala v rámci diskusie. Tí nezaháľali a svoju zvedavosť uhasili otázkami, na ktoré dostali priame, nevyhýbavé a určite uspokojivé odpovede. Kytica kvetov poputovala do náručia Drahomíry Pechočiakovej ako poďakovanie za to, že prijala pozvanie na besedu a všetkých obohatila o spoznanie jej spisovateľskej dráhy.
Poďakovanie patrí aj vedúcej a zamestnankyniam knižnice, ktoré sa vždy postarajú nielen o príjemné prostredie, ale aj o to, že naše mesto navštevujú známi a zaujímaví autori zo sveta kníh a veľkej slovenskej spisovateľskej „rodiny“.
M. Petrovičová
