Úcta životných jubileí s Jednotou dôchodcov
„Srdečne Vás vítam v mene mojom, aj Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na dnešnom, slávnostnom posedení, pri príležitosti Vášho životného jubilea a zároveň úcty k starším v mesiaci október, ktorý patrí práve Vám,“ vítala predsedkyňa Emília Páleniková v úvode slávnosti 22 členov organizácie, ktorí v tomto roku oslávili svoje okrúhle 75., 80., 85. a 90. výročie.
„Sme radi, že ste naše pozvanie prijali. Sme ako pekná, menšia rodinka seniorov zo Zlatých Moraviec.“
Srdečné prianie predsedkyne Jednoty dôchodcov pretkané jej krásnymi citátmi o živote, úcte a láske, s vystúpením speváckej skupiny Babička, s prednesom úsmevného príbehu pani Bencovej a básňou pani Hlásnej, urobilo toto slávnostné popoludnie radostným a nezabudnuteľným pre všetkých, ktorí sa 23. októbra pri tejto príležitosti stretli.
„Vaše oči sú ako dve perly, ktoré hrejú Vašich drahých a blízkych, dietky, vnúčatá, priateľov, príbuzných a známych. Buďte v živote zdraví, šťastní, ohľaduplní a milí voči druhému. Zo srdca Vám želám, aby ste sa dožili ešte veľa krásnych rán, veľa východov slniečka a aby ste sa ešte dlho tešili medzi svojimi. Želám Vám dlhé roky, pevné kroky a všetky dobré veci,“ popriala do ďalšieho života Emília.
Pozvanie medzi jubilantov prijal aj primátor Peter Lednár. S niektorými prítomnými zaspomínal na spoločne prežité chvíle, s ktorými ho spájala určitá časť života. Dokonca sa pri tejto príležitosti stretol so svojou učiteľkou zo školských čias.
Vo svojom vrúcnom prianí, okrem iného, poukázal na pribúdajúci vek. „Všetci starneme rovnako. A to je jediné, čo je na tomto svete spravodlivé a čo sa zmeniť nedá. Aj keď mi je ľúto, že sa ešte nenašiel liek, ktorý by starnutie zastavil. Keby to bolo v mojich silách, najradšej by som u Pána Boha vyprosil pre všetkých, minimálne o desať rokov menej. No, verte mi, pre mňa ste všetci krásni takí, akí ste. Dávajte si na seba pozor a buďte už len šťastní. Netrápte sa a užívajte si každú chvíľu, aby sme sa takto spoločne, mohli ešte dlho na seba usmievať.“
Ľubomíra Rosinská
