V tomto roku 7. septembra si pripomíname 120. výročie od začatia prevádzky železničnej dopravy v Zlatých Moravciach.
Vďaka staničnej kroniky Zlatých Moraviec, ktorá sa nachádza v Archíve železníc Slovenskej republiky, poznáme históriu vzniku železnice v Zlatých Moravciach.
Prvé pokusy o vybudovanie železnice v zlatomoravskom regióne siahajú do roku 1871, kedy mestečko Zlaté Moravce podalo návrh na výstavbu železnice v údolí rieky Žitavy. Na železničiarskej porade konanej 28. júna 1882 v Marchegu sa predložil už konkrétny plán a to na predĺženie trate z Nových Zámkov cez Vráble do Zlatých Moraviec avšak bez samotnej realizácie.
O deväť rokov neskôr, v roku 1891, sa pristúpilo k posudzovaniu iného návrhu. Majiteľ kúpeľov v Rajci Valér Smialovský predložil požiadavku na výstavbu siete železníc Žilina – Rajecké Teplice – Prievidza – Zlaté Moravce – Nové Zámky a Levice – Hlohovec – Holíč. Opäť ale bez výsledného efektu. Až v roku 1893 bola schválená iná koncesia pre výstavbu trate a to Šurany – Vráble – Zlaté Moravce, ktorej prevádzka začala 7. septembra 1894. Dodatočne sa schválila aj koncesia na prevádzkovanie trate Zlaté Moravce – Topoľčianky v roku 1893 s prevádzkou od 21. septembra 1895. Jej koncesionármi sa stali gróf Štefan Keglevich, firma Soenderop a spol. a Michal Pollacsek. Na trati Šurany – Zlaté Moravce a Zlaté Moravce – Topoľčianky sa celkovo vybudovalo 7 staníc, 2 zastávky, 7 výpravných budov, 14 skladov, 1 remíza pre rušne, 14 strážnych stanovíšť, 87 mostných objektov a z celkových 69 úrovňových priecestí mali iba dve závory. Výstavba železnice stála celkom 3 234 000 korún.
Trať bola dlhá 44 km a 643 m a v roku 1894 mala stanica v Zlatých Moravciach štyri koľaje, jednoposchodovú staničnú budovu, sklad, kôlňu pre obilie, nakladací profil a staničný personál pozostával z prednostu, dvoch dopravníkov, jedného skladníka, staničných sluhov a staničného robotníka.
Súčasťou dejín železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne bola aj 15 kilometrov dlhá lesná železnica spájajúca polesie Jedľových Kostolian s Topoľčiankami, ktorú dal vybudovať gróf Štefan Keglevich na konci 19. storočia. Po prevzatí topoľčianskych majetkov Habsburgovcami si lesy prenajal továrnik Petőo a v roku 1916 dobudoval úzkokoľajnú železnicu na celkovú dĺžku 34,08 km spájajúcu Zlaté Moravce, Topoľčianky, Karlovu dolinu a Jedľové Kostoľany, slúžiacu až do roku 1959 na prevoz vyťaženého dreva, z ktorej sa v súčasnej dobe zachovali už len chátrajúce zvyšky.
Výstavba železničnej siete zo Šurian do Zlatých Moraviec s jej rozšírením do Topoľčianok, vybudovanie trate Zlaté Moravce – Kozárovce a v neposlednom rade aj vystavanie trate Zbehy – Zlaté Moravce mali svoj ekonomický ale aj pokrokový význam, ktorý zlatomoravský región tak potreboval. Je len smutné, že po etape rozvoja týchto tratí prišla etapa stagnácie a úpadku. V najlepších rokoch železničnej dopravy pracovalo v Zlatých Moravciach na železnici vyše dvestopäťdesiat zamestnancov, dnes ich je už len desatina.
Ľudovít Chládek
