Čaj o piatej na ľudovú nôtu Chyzerovčanov
Tradičná šnúra organizovania Čaju o piatej s primátorom Petrom Lednárom stále pokračuje a tentokrát nás dňa 4. mája priviedla do Chyzeroviec.
Uvítanie v podaní Mariky Ďurčekovej a Jána Drahoša bolo srdečné, úsmevom a milým slovom privítali všetkých hostí vrátane primátora Petra Lednára a poverenej riaditeľky MSKŠ Simony Holubovej. Tým, že boli oblečení v krojoch nepriamo nadškrtli, že nedeľné popoludnie sa bude niesť v duchu ľudovej hudby, bohatých tradícií a zvyklostí.
Program bol zostavený veľmi pútavo a zaujal naozaj každého. Pri jeho sledovaní a počúvaní boli potešené snáď všetky naše zmysly. Hudobné vstupy v podaní Trniek a dua Lukáša Kouřila (spev, hra na heligónku) s Romankou Ďurčekovou (spev) boli pôžitkom pre sluch a balzamom na dušu. Trnky pri tejto príležitosti zapojili do svojich vstupov viacerých nadaných ľudí vrátane Viktórie Svetlovskej a Márie Zvalenej, ktoré pochádzajú z okolia Spišu. Spája ich štúdium etnológie a folkloristiky na UKF v Nitre. Farebná hra a pestrosť krojov všetkých vystupujúcich bola príjemnou pastvou pre oči. Punc vyše hodinovému programu dávalo hovorené, sprievodné slovo tematicky nastavené zo života a tradičných zvykov z Požitavia a Chyzeroviec, ktoré elegantne popretkávalo jednotlivé vstupy.
Spoza mikrofónu prítomným o typickom odeve, najrozšírenejšom zamestnaní, charaktere a ráze Chyzeroviec, obyčajoch, ako aj stavebnej kultúre, porozprávala spomínaná dvojica Marika a Ján.
Primátor Peter Lednár mal z ďalšieho stretnutia a úspešnej akcie veľkú radosť, lebo, ako sám povedal: „ste veľmi prívetiví a príjemní ľudia“, o čom sa mohol presvedčiť každý, kto si do Chyzeroviec prišiel dať šálku lahodného čaju presne o piatej. O skvelé dojmy sa vďaka ozvučeniu miestnosti podpísal Jozef Sýkora.
Záver patril poďakovaniu všetkým, ktorí sa na akcii podieľali a akýmkoľvek spôsobom prispeli k úspešnému nedeľnému popoludniu.
Život a zvyky z Požitavia a Chyzeroviec:
● Odev z okolia Zlatých Moraviec má charakteristické znaky ľudového odevu nížinnej oblasti Slovenska. V odeve sa prejavovali rozdiely podľa pohlavia, veku, stavu a spoločenskej príležitosti, pri ktorej sa ľudový odev používal.
● Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo a zároveň aj najrozšírenejším zamestnaním obyvateľov mesta a okolitých obcí. Najrozšírenejšou domáckou výrobou bolo spracovanie konopy na plátno a výroba textilných a odevných súčastí.
● Obec sa utvorila na močaristej ploche rozliatej riečky Žitavy. Preto mala charakter rozdrobených hospodárskych usadlostí v okolí rozvláčnených vodných hladín. Aj svoje poddanské povinnosti, minimálne sčasti, splácali obyvatelia Chyzeroviec svojej vrchnosti nalovenými rybami a vyslúžili si preto prezývku „lupiniari“.
● Zvyky boli neoddeliteľnou súčasťou základných etáp v živote človeka, úvodom i zakončením rôznych pracovných úkonov a mali dôležité miesto v jednotlivých obdobiach kalendárneho roka.
● Z hľadiska ľudového staviteľstva ide o stavebnú kultúru, v ktorej sa prelínajú prvky horskej a nížinnej stavebnej oblasti. Ako stavebný materiál sa tu stretáva drevo s hlinou a kameňom.
M. Petrovičová
