Veľkonočné tvorivé dielne
Mestské múzeum v Zlatých Moravciach pripravilo dňa 14. apríla 2014 pre žiakov 3. a 4. ročníka Základnej školy sv. Don Bosca zaujímavé podujatie pod názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Priblížili im atmosféru, ľudové zvyky a tradíciu veľkonočných sviatkov. Tento rok sa žiaci mali možnosť stretnúť s majsterkou zdobenia veľkonočných vajíčok pani Teréziou Pilčíkovou a jej asistentkou Bc. Veronikou Janákovou.
Na pracovnom podujatí so žiakmi pracovníčka múzea pani Viera Tomová privítala známeho drevorezbára zo Zlatna Štefana Doskoča, ktorý hrou na fujare spríjemnil podujatie. Majster ľudových remesiel zasvätil žiakov aj do tajov techniky pletenia korbáčov a košíkov z vŕbového prútia. Veľký záujem o pletenie veľkonočných korbáčov prejavili chlapci, ktorí ich nakoniec vyzdobili farebnými stuhami.
Ľudové zvyky a obyčaje súvisia s vítaním jari a sú aj oslavou prebúdzajúcej sa prírody. S kvetnou nedeľou prichádza jar a mnohé z týchto zvykov a tradícií sa zachovali dodnes. Po domoch chodia spievať dievčatá s konárikmi zelenej vŕby a košíkmi, do ktorých si ukladali výslužku. Od gazdiniek dostávali vajcia, koláče, ale i peniaze. Tento sviatočný deň sa v kostole posväcujú prútiky baburiatok, ktoré sa ukladali na rôzne miesta. Jeden prút sa dával v kuchyni za svätý obraz, aby ochraňoval domácnosť a celú rodinu, druhý do maštale a tretí sa zapichol do zeme pre dobrú úrodu. Na kvetnú nedeľu dávali gazdiné do košíkov varené vajíčka, koláče, šunku, klobásy a chlieb, ktoré prikrývali vyšívaným uterákom a chodilo sa na posviacku do kostola. Na Zelený štvrtok nastal pôst, kedy ženy chodili v čiernom aj na Veľkú noc. Zvony sa rozozvučali až v sobotu po vzkriesení a na polievací pondelok sa ženy zaodievali do kašmírového oblečenia. Na Veľký piatok sa chodilo do potoka alebo k studničke umývať a čerstvá voda sa nosila aj domov. Nastal čas modlitieb pri kríži a večer bolo vzkriesenie. Obdobie veľkého pôstu sa končilo Veľkonočnou nedeľou. Gazdiné vypekali všakovaké dobroty, robili veľkonočnú plnku z vajec, slaniny, klobás, mlieka a nechýbala ani huspenina. Tí bohatší mali aj šunku, pečenú hus alebo vyprážané kura. Do kostola sa chodilo na omšu a litánie. Z veľkonočných sviatkov mali najväčšiu radosť chlapci a dievčatá. V pondelok už od rána chodili po domoch mládenci polievať dievky a niekedy aj vedrami s vodou. Za polievanie dostávali výslužku. Večer začínala veselica, ktorá trvala až do rána. Na druhý deň bolo zvykom dievčat vyšibať svojich polievačov a na túto príležitosť si uplietli korbáče z jarných vŕbových prútikov.
Zaužívané zvyky a obyčaje veľkonočných sviatkov patria ku kultúrnemu dedičstvu našich otcov, ktoré si pripomíname pre úctu a bohatstvo slovenských ľudových tradícií.
Anton Kaiser
