Rok 2013 so sebou prináša významné 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie.
Jedno príslovie hovorí „Pod lampou je najväčšia tma…“ Možno by sme toto príslovie mohli použiť aj na nás, obyvateľov tohto kraja. V týchto dňoch máme totiž všetci možnosť z masmédií počuť o dvoch mužoch, ktorí ovplyvnili duchovnosť nášho národa – ba možno povedať skoro celej Európy. Boli to Cyril a Metod – prekladatelia Biblie, ktorí vynašli abecedu pre našu reč. Dnes má viac ako 435 miliónov ľudí hovoriacich jazykmi slovanskej skupiny prístup k prekladu Biblie vo svojom rodnom jazyku. Z nich 360 miliónov používa cyrilskú abecedu. Pred 12 – timi storočiami nemali dialekty ich predkov písaný jazyk, ani abecedu. Muži, ktorí pomohli túto situáciu napraviť, boli rodní bratia Cyril a Metod. Odvážne a priekopnícke úsilie týchto dvoch bratov je veľmi zaujímavou kapitolou dejín, zachovávania a rozširovania Biblie.
„Náš národ je pokrstený a predsa nemáme učiteľa. Nerozumieme ani po grécky, ani po latinsky… Nerozumieme písaným znakom, ani ich významu, preto nám pošli učiteľov, ktorí nám dajú poznať slová Písiem a ich zmysel.“
Takto písal Rastislav, knieža Veľkej Moravy v r. 862 n. l. byzantskému cisárovi Michalovi III. prosbu, aby poslal k nám učiteľov Písiem. Cisár sa rozhodol jeho žiadosti vyhovieť. Dvaja bratia Cyril a Metod boli na vedenie takejto misie akademicky, vzdelanostne a jazykovo dobre vyzbrojení. Obaja boli rodení Solúnčania, kde sa hovorilo čistou slovienčinou. Narodili sa v Grécku v Solúne (Tesalonika), kde sa hovorilo v tom období dvojjazyčne, grécky a jednou formou staroslovienčiny. Pochádzali zo vznešenej rodiny, údajne bola ich matka pôvodom Slovenka.
Cyril (Konštantín) v Carihrade (Konštantinopole) študoval na cisárskej škole a stýkal sa s významnými učiteľmi. Stal sa knihovníkom Hagie Sofie, čo bola najvýznamnejšia cirkevná budova Východu a neskôr profesorom filozofie. Pre svoje akademické úspechy dostal prezývku Filozof…
Metod sa usiloval o rovnakú životnú dráhu ako jeho otec – kariéru v politickej dráhe. Dosiahol postavenie archona (miestodržiteľa) v jednej pohraničnej oblasti Byzancie, kde žilo mnoho Slovanov.
Na výzvu cisára sa rozhodli navštíviť Veľkú Moravu. Mesiace pred odchodom Cyril začal vytvárať Slovanom písmo. Použil grécke a hebrejské znaky a pokúsil sa každému zvuku v staroslovienčine priradiť nejaké písmeno a tak vymyslel abecedu. Pomocou tejto abecedy začal s programom rýchleho prekladu Biblie. Tradícia hovorí, že z gréčtiny do staroslovienčiny preložil prvú vetu Jánovho evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo“… a potom 4 evanjeliá, Pavlove listy a knihu Žalmy.
V roku 863 n. l. srdečne privítali Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, kde okrem prekladania Biblie a liturgických textov aj vyučovali skupiny miestnych ľudí novovytvorenému staroslovienskemu písmu. Napriek snahe franského duchovenstva, ktoré sa pridŕžalo trilingvistickej teórie (v uctievaní používať iba latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu), podarilo sa im v Ríme dosiahnuť schválenie pápežom Hadriánom III. používanie staroslovienčiny.
Odpor zo strany franského duchovenstva však pokračoval. Metod bol 2 ½ roka väznený v jednom kláštore v juhovýchodnom Nemecku. Pápež Ján VIII. však nariadil, aby bol prepustený a opätovne dosadený do úradu v jeho diecéze v Nitre. Ako uznal i pápež Ján Pavol II., Metod strávil svoj život „na cestách, v odriekaní, utrpení, nepriateľstve a prenasledovaní… počas istého obdobia aj v krutom väzení“…Napriek veľkému odporu Metod dokončil preklad zostávajúcej časti Biblie do staroslovienčiny. Tradícia hovorí, že za osem mesiacov. Pri skúmaní týchto vzácnych rukopisov si jazykovedci všimli, že tento preklad je presný, myšlienky odovzdáva prirodzene a živo. Museli vytvoriť veľa nových slov výrazovo s úžasnou presnosťou a tak obohatili našu slovnú zásobu. Toto odvážne úsilie Cyrila a Metoda pri preklade Biblie prinieslo ovocie v podobe rôznych slovanských prekladov Písiem, ktoré sú dnes dostupné. Milióny ľudí majú úžitok, že majú Božie slovo vo vlastnom jazyku. Vyjadrenie, že „Slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas“, je naozaj pravdivé, napriek krutému odporu! Izaiáš 40:8
My, Zlatomoravčania, by sme mali byť hrdí, že sa tieto historické udalosti stali v našom kraji. Čítajme Božie slovo, vážme si námahu týchto dvoch mužov, oboznámme sa s jeho obsahom. Patrilo by sa nám vlastniť a čítať túto knihu, ktorá sa prekladala s takými ťažkosťami. Z piety a úcty k týmto dvom ľuďom, ktorí si Božie slovo určite veľmi vážili. Zanechali ju ako nezaslúžený dar pre nás a naše deti.
Mária Homolová, obyvateľka Zlatých Moraviec
