Bobor aj v Zlatých Moravciach
Prvé zistené dôkazy o prítomnosti bobra vodného na Požitaví sú z roku 2009, keď v Dolnom Ohaji boli nájdené ohryzené stromy spôsobom charakteristickým iba pre tohto vodného hlodavca. O rok neskôr v marci 2010 boli v Uľanoch nad Žitavou taktiež zistené podobné ohryzy drevín. V našom meste bol bobor na rieke Žitava prvý krát pozorovaný v apríli 2010 v nočných hodinách a bola urobená aj fotografická dokumentácia. Bobor prechádzal cez cestu pri moste na ulici 1. mája, práve v čase keď tadiaľ prechádzala hliadka Mestskej polície. Na cestu sa dostal pravdepodobne preto, že nedokázal prekonať proti prúdu rieky Žitave neprechodný splav a musel túto prekážku obchádzať po brehu a tak sa dostal nedopatrením až na cestnú komunikáciu. O niekoľko dní tohto bobra pozorovali aj v obci Machulince neďaleko sútoku potoka Hlboká so Žitavou. Aj toto pozorovanie bolo zadokumentované na fotografických záberoch. Ďalšia informácia je z 1. 1. 2013, kedy bol zavčasu ráno o piatej hodine bobor pozorovaný na Hostianskom potoku v katastri nášho mesta. V poslednom období monitorujem činnosť bobra v našom meste vďaka čerstvým stopám na brehu Hostianskeho potoka a typickým bobrím ohryzom na drevinách. Čas ukáže, či je prítomnosť bobra v našom meste iba prechodná, alebo tu zostane natrvalo.
Bobor vodný je v Európe najväčším žijúcim hlodavcom. Dosahuje veľkosť až jeden meter a hmotnosť až 30 kilogramov. Na Slovensku bol v roku 1856 úplne vyhubený a znovu sa prvé bobry k nám vrátili až po 120 rokoch. Dnes sa odhaduje, že na Slovensku žije asi tisíc bobrích jedincov. Najviac ich je na Záhorí na rieke Morave a v okolí Bratislavy na mŕtvych ramenách Dunaja. Tieto bobry prišli k nám z Rakúska, kde boli v polovici minulého storočia vypustené do voľnej prírody ochranármi z umelých chovov. Bobor je úplný vegetarián, keďže sa živý výlučne bylinami a v zime kôrou mäkkých drevín a to najmä z topoľov a vŕby. Je aktívny najmä večer a v noci. Žije v kolóniách spoločne aj niekoľko generácií. Jedna rodina obsadzuje asi dva kilometre dlhé teritórium brehového porastu. Potrebuje dostatočne hlbokú vodu, ktorá v zime nepremŕza, ak ju nemá stavia si z konárov takzvané hrádze. Cez deň sa zdržiava v nore, ktorú si vyhrabáva vo vysokých brehoch potokov. Vchod do nory je vždy pod vodou. Pod vodou vydrží až dvadsať minút. Nemá žiadnych predátorov (okrem človeka) a neprekáža mu ani znečistená voda či prítomnosť ľudí.
Ľudovít Chládek
[nggallery id=417]
[hr]
