V poslednú februárovú nedeľu sa žiaci zo ZŠ na Robotníckej ul. vybrali na lyžiarsky výcvik do malebnej dedinky Ždiar ležiacej v Podtatranskej brázde. Zo severu ju ohraničuje Spišská Magura, z východu Východné Tatry a zo západu štátna hranica s Poľskom. Južnú bránu tvorí územie Belianskych Tatier. Ždiar je špecifický ľudovou architektúrou, goralským osídlením a typickou goralskou monoštruktúrou. Jej celé priľahlé územie je začlenené do chráneného územia TANAP-u, prírodnej rezervácie Goliasová, prírodnej rezervácie Belianske Tatry, UNESCA a PRĽA.
22 žiakov a 2 pedagógovia – Mgr. Miroslav Gubov a Mgr. Jana Lukáčová, nasadali do autobusu plní očakávania. V prvý deň nás privítal dážď, no ani ten nás neodradil od našich plánov zalyžovať si. V pondelok sa začal tvrdý výcvik. „Nelyžiari“ sa učili, ako správne stáť na lyžiach a nespadnúť a lyžiari sa zdokonaľovali vo svojich lyžiarskych schopnostiach. Tretí deň vykuklo konečne slniečko, ktoré nás donútilo zhodiť zopár vrstiev odevu. A tak sa začala „jarná“ lyžovačka. Bola to riadna „makačka“, čo dokazuje aj to, že prestávky v bufete niektorí využívali na „šlofíka“ za stolom. Nesmieme zabudnúť ani na naše večerné programy s názvom „Ročník baví ročník“. Zasmiali sme sa na vtipoch, súťažiach, hádankách. Po tvrdom tréningu sme sa v stredu vybrali do aquaparku Aquacity Poprad, aby sme zregenerovali svoje sily. Voda urobila svoje a po kúpaní, plávaní a toboganoch sme večer tvrdo zaspali. Lyžiarsky výcvik sa prehupol do svojej druhej polovice. Vo štvrtok sa už aj začiatočníci vyviezli sedačkou na kopec Ski Bachledova. Tu ich čakalo plno zábavy vo forme tanca, fotografovania i spúšťania sa na nafukovacom člne. Večer po vychádzke na čerstvom vzduchu na Strednicu sa začalo balenie. V piatok sme poslednýkrát vystúpili na kopec a po troch hodinách lyžovania sme sa rozlúčili so Ski Bachledova a Jezersko. Naložili sme lyže do skibusu a vrátili sa do penziónu Jánošík, ktorý sa na týždeň stal naším druhým domovom. Po dobrom obede sme dobalili posledné veci a „nalodili“ sa do autobusu. Plní smútku a nostalgie sme vyštartovali zo Ždiaru smerom k Zlatým Moravciam. Ostalo nám však plno spomienok, ktoré nám nikto nevezme. A fotografií, ktoré môžete vidieť na webovej stránke našej školy. V podvečer o 17.30 hodine pristál náš autobus pred ZŠ na Robotníckej ul., kde nás už túžobne očakávali rodičia a rodinní príslušníci. To, či sme všetko priniesli naspäť, nám museli skontrolovať oni, pretože naše rozprávanie, ako sme sa na lyžovačke mali, čo sme povystrájali, čo stratili, čo našli, čo zažili, nemalo konca kraja.
Poďakovanie za týždeň plný krásnych zážitkov patrí vedúcemu lyžiarskeho výcviku Miroslavovi Gubovovi, ale aj rodičom Mgr. Kataríne Klukovej, ktorá sa starala o naše malé boliestky a pánovi Petrovi Kováčovi, ktorý bol naším „dvorným“ nakladačom a vykladačom lyží do a zo skibusov. Už teraz sa tešíme na ďalšiu lyžovačku! Takže o rok! Ozaj, všetci sa naučili lyžovať!
Mgr. Jana Lukáčová
[nggallery id=375]
[hr]
