Mestské múzeum v Zlatých Moravciach v spolupráci s Občianskym združením Prílepčianka pripravilo dňa 25. marca 2013 pre žiakov základných škôl zaujímavú atmosféru veľkonočných sviatkov pod názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Veľká noc so svojimi zvykmi a tradíciami patrí na Slovensku k najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Ako ich prežívali naši predkovia a čo sa z veľkonočných zvykov zachovalo dodnes, porozprávala žiakom základných škôl predsedníčka združenia pani Anna Michalkoc-Kudrejová.
Ľudové zvyky a obyčaje súvisia s vítaním jari a sú aj oslavou prebúdzajúcej sa prírody. S kvetnou nedeľou prichádza jar a mnohé z týchto zvykov a tradícií sa zachovali dodnes. Po domoch chodia spievať dievčatá s konárikmi zelenej vŕby a košíkmi, do ktorých si ukladali výslužku. Od gazdiniek dostávali vajcia, koláče, ale i peniaze. Tento sviatočný deň sa v kostole posväcujú prútiky baburiatok, ktoré sa ukladali na rôzne miesta. Jeden prút sa dával v kuchyni za svätý obraz, aby ochraňoval domácnosť a celú rodinu, druhý do maštale a tretí sa zapichol do zeme pre dobrú úrodu. Na kvetnú nedeľu dávali gazdiné do košíkov varené vajíčka, koláče, šunku, klobásy a chlieb, ktoré prikrývali vyšívaným uterákom a chodilo sa na posviacku do kostola. Na Zelený štvrtok nastal pôst, kedy ženy chodili v čiernom aj na Veľkú noc. Zvony sa rozozvučali až v sobotu po vzkriesení a na polievací pondelok sa ženy zaodievali do kašmírového oblečenia. Na Veľký piatok sa chodilo do potoka alebo k studničke umývať a čerstvá voda sa nosila aj domov. Nastal čas modlitieb pri kríži a večer bolo vzkriesenie. Obdobie veľkého pôstu sa končilo Veľkonočnou nedeľou. Gazdiné vypekali všakovaké dobroty, robili veľkonočnú plnku z vajec, slaniny, klobás, mlieka a nechýbala ani huspenina. Tí bohatší mali aj šunku, pečenú hus alebo vyprážané kura. Do kostola sa chodilo na omšu a litánie. Z veľkonočných sviatkov mali najväčšiu radosť chlapci a dievčatá. V pondelok už od rána chodili po domoch mládenci polievať dievky a niekedy aj vedrami s vodou. Za polievanie dostávali výslužku. Večer začínala veselica, ktorá trvala až do rána. Na druhý deň bolo zvykom dievčat vyšibať svojich polievačov a na túto príležitosť si uplietli korbáče z jarných vŕbových prútikov.
O svojich zážitkoch z Veľkonočných sviatkov sa prišiel podeliť so žiakmi aj drevorezbár Štefan Doskoč zo Zlatna s malou ukážkou svojej umeleckej tvorby. V programe plánoval predstaviť sa aj hrou na fujare, ktorú sa mu ale nepodarilo dopraviť na podujatie. Pani Mária Pekárová, ktorá je známa výrobou krojovaných bábik, spestrovala interiér múzea krásou slovenských ľudových krojov. Žiakov zaujala najmä ukážkou pletenia veľkonočných korbáčov, ktoré nakoniec vyzdobila farebnými stuhami. Na záver Veľkonočných tvorivých dielní si žiaci vyskúšali aj techniku zdobenia medovníkov s pani Helenou Tomajkovou.
Za vytvorenie príjemnej predveľkonočnej atmosféry patrí vďaka pracovníčkam múzea pani Viere Tomovej a Kornélii Némešovej, ktoré spolu s pani Annou Michalkoc-Kudrejovou boli organizátorkami kultúrneho podujatia. Zaužívané zvyky a obyčaje veľkonočných sviatkov patria ku kultúrnemu dedičstvu našich otcov, ktoré si pripomíname pre úctu a bohatstvo slovenských ľudových tradícií.
[nggallery id=368]
Anton Kaiser
[hr]
