NEZABUDNIME
Výstava fotografií pod názvom Nezabudnime, ktorú 6. marca slávnostne otvorili v priestoroch vestibulu Divadla Andreja Bagara v Nitre, emotívne približuje veľmi ťažké chvíle pre obyvateľov Srbska v čase od marca do júna 1999, keď letecké sily Aliancie NATO bez akéhokoľvek vyhlásenia vojnového stavu zbombardovali veľkú časť vtedajšej Zväzovej republiky Juhoslávie.
Nejde len o výstavu dokumentárnych fotografií
„Cieľom výstavy je, aby tieto udalosti nikdy neupadli do zabudnutia, lebo bola to vojna bez precedensu vo svetových dejinách, nikdy nebola vyhlásená ani nebolo priznané jej vedenie. Jej strojcovia jednoducho chcú navodiť dojem, akoby k nej ani nikdy neprišlo. Po bombardovaní tu zostala spustošená krajina, zhoreniská, nevinné obete …,“ uvádza sa v materiáloch k výstave.
Hostí zo Srbska, za vyšší územný celok, za organizácie spolupracujúce so Srbskom, a tiež vzácnych hostí z moskovskej oblasti, na otvorení výstavy vítal riaditeľ DAB v Nitre Ján Greššo. Povedal, že všetko ide o ľudí, ktorí majú hlboký vzťah k Srbsku a k jeho obyvateľom.
„Nemám rada marec,“ týmito slovami oslovila hostí počas otvorenia výstavy Radmila Hrustanovič, veľvyslankyňa Srbskej republiky na Slovensku.
Povedala, že cieľom leteckých útokov boli najmä srbské mestá, najmä Belehrad, Nový Sad, Pančevo, Valjevo, Užice, Kragujevac, Niš, Priština… Zranených bolo 5173 vojakov a viac ako šesťtisíc civilistov, o život prišlo 1031 vojakov a viac ako 2500 civilistov, z toho 89 detí. „O život prišlo aj jedno trojročné dievčatko. Nebola vinná. Na to sa nemôže len tak zabudnúť. Veľmi si želám, aby sa také niečo už nikdy a nikde nezopakovalo,“ dodala Radmila Hrustanovič.
Bola to vojna bez pravidiel
Vtedajšia vojna v bývalej Juhoslávii nemala svoje pravidlá. Násilie sa nazývalo právom, zabíjanie humánnosťou, ničenie prírody dobročinným aktom. Vojnovými cieľmi boli školy, autobus plný civilistov nebol odlíšený od tanku s vojenskou posádkou, ničené boli mosty, fabriky, civilné objekty, kultúrne pamiatky. Škody na zbombardovaných objektoch a majetkoch boli vyčíslené na viac ako 110-miliárd dolárov.
Spomienky sa nedajú vymazať z pamäte
„Na zlé veci dokážeme často veľmi rýchlo zabudnúť a v spomienkach nám ostáva len to milé a pekné. V tomto prípade to však vôbec neplatí. Táto výstava nech je mementom, ktoré si musíme pravidelne pripomínať. Aby to, čo sa stalo v Srbsku, sa už nikdy a nikde nezopakovalo. Slovensko je veľmi blízko, iba 260 kilometrov vzdušnou čiarou. Aj keď sa to oficiálne nehovorí, aj tu pociťujete následky bombardovania Srbska zbraňami s vysokou rádioaktivitou. Proti takýmto javom musíme tiež bojovať. Výstava je venovaná nielen všetkým obetiam, ale najmä tým, ktorí prežili a ešte stále sa nevedia z týchto udalosti spamätať,“ povedal Stane Ribič, predseda Spolku Srbov na Slovensku.
Výstavu uvidíme aj v Zlatých Moravciach
Po skončení výstavy v Divadle Andreja Bagara v Nitre (30. marca) sa panely s fotografiami presunú do priestorov kaštieľa Migazziho paláca v Zlatých Moravciach.
„Tu si ich minimálne počas apríla budú môcť pozrieť tak obyvatelia ako aj žiaci škôl nášho mesta a následne ju na ďalší mesiac presunieme do Topoľčianskeho zámku,“ povedal nám primátor Zlatých Moraviec Ing. Peter Lednár, CSc. Na otvorení výstavy v DAB sa zúčastnil najmä z dôvodu, že na bývalú Juhosláviu a pohostinnosť jej obyvateľov má nezabudnuteľné spomienky, keď sa ešte v roku 1968 zúčastnil na športových súťažiach v tejto krajine. „Práve v tom čase našu republiku zachytila okupácia vojskami Varšavskej zmluvy. Obyvatelia Juhoslávie sa k nám okamžite zachovali doslova fantastickým spôsobom. Poskytli nám ubytovanie, stravovanie, bez problémov sme mohli navštevovať ich kultúrne objekty a podujatia. Odvtedy svojim deťom stále vštepujem myšlienku, že v prípade núdze sa kedykoľvek môžu obrátiť na našich bratov – Srbov,“ dodal primátor Zlatých Moraviec Peter Lednár. Prezradil nám tiež, že korene tohto priezviska, a teda aj jeho rodu, sa nachádzajú až v Srbsku, a práve preto má k obyvateľom tejto krajiny taký vrelý a blízky vzťah.
-siv-
[nggallery id=354]
[hr]
