December spájaný s koncom sveta

Určite vám neunikol fakt, že niektoré médiá a sociálne siete uverejňujú články alebo krátke informačné správy o blížiacom sa konci sveta, ktorý by nás mal zastihnúť v decembri roka 2012 a to v jeho druhej polovici.

Väčšina populácie mávne nad tým rukou, pričom toto gesto okorení niekoľkými slovnými spojeniami v znení – toto tu už bolo, nehrozí alebo to je nemožné. No napriek tomu nám prebleskne, hoci len na sekundu, hlavou vtieravá myšlienka typu, čo ak predsa? Prichádza rýchle zhodnotenie nášho života od súkromnej sféry až po tú pracovnú, čo všetko sme spravili a čo by sme ešte chceli spraviť. V tomto súdku by sa našli záležitosti súvisiace s  láskou, rodinou, vypovedaním umlčaného, odpustením, vyjadrením alebo cestovaním. Existuje vôbec obdobie, kedy je na všetky tieto veci skoro alebo neskoro? Naozaj nie. Tieto definície o vhodnosti obdobia riešenia daných záležitostí si volíme my sami vzhľadom k našim pocitom, okolnostiam a z toho plynúcim výhodám a nevýhodám. Čo tým chcem vlastne naznačiť? Iba toľko, že spomínaný koniec sveta, samozrejme, obrazne povedané, nastane (nastal) v každom jednom z nás. Počas celého roka sme sa stretávali so zvláštnymi, smutnými, nevysvetliteľnými a niekedy až s bizarnými situáciami, ktoré sme museli riešiť. Ak sa netýkali priamo nás, tak sme ich zdieľali s tými, ktorých máme najradšej. Tu použijem obľúbené frázy: „Náhody neexistujú“ alebo „Všetko sa deje pre niečo“. Áno, presne tak, možno sme si to ani neuvedomovali, ale toto všetko nás zoceľovalo, duchovne formovalo, posúvalo vpred a konečným výsledkom bolo akési duchovné vyzretie. Začali sme mať viac pod kontrolou vlastnosti, ktoré nás škreli alebo vyplávali na povrch v ten najnevhodnejší moment. Získali sme potrebný nadhľad, empatiu, citlivosť, so všetkým vieme bravúrne narábať a udržiavať to v akejsi vyváženosti. Slabí zosilneli – silní túto devízu neberú ako samozrejmosť, výbušní sa upokojili a tichí prehovorili, necitlivejší začali súcitiť a precitlivení začali mať akýsi nadhľad…. Tých prirovnaní je veľmi veľa, ale ak sa pozriete sami na seba, určite pochopíte to, že aj malý krôčik má v tejto dobe stále veľký význam.

Koniec sveta znamenal len postavenie sa vlastným „démonom“ (financie, vzťahy, práca, závislosti), o ktorých vieme len my sami. Boli sme postavení pred akési zrkadlo, kde sme uvideli realitu v jej plnej a nahej kráse, vďaka čomu sme začali na sebe pracovať, niektorí zvádzali boj, ale všetci sme, myslím si, dobehli do rovnakého cieľa so slovami viera, nádej, láska a nikdy sa nevzdám! Podľa mňa v tom tkvela náročnosť roka 2012, našli sme cestu sami k sebe a tým sme ju sprístupnili pre všetkých ostatných, ktorých si do života z nejakého dôvodu ešte vpustíme.

-mp-

[hr]