Zlatomoravecké múzeum má svoju Marišku

Zaujímavým exponátom v Zlatomoraveckom múzeu je ojedinelá hracia skrinka, ktorá spadá pod obdobie konca 18. storočia a pochádza z Berlína od Huga Henniga. Využívala sa ako hrací automat, pričom otvor na vhadzovanie mincí sa nachádzal na jej bočnej strane. Až postupom času bola prerobená na ručné naťahovanie.

Na Slovensku je veľa takýchto skriniek, ale táto je vzácna a unikátna práve tým, že má 14 náhradných hracích platní, ktoré sa dajú v hracej skrinke obmieňať. Každá platňa má vyťukanú inú originálnu melódiu. Jedná sa prevažne o Straussove valčíky. Za veľké umenie sa pokladalo vyťukanie týchto melódií do platne, pričom bola nevyhnutná úplná presnosť a precíznosť. Pokiaľ by došlo k odchýlke jedného milimetra hore, dolu tóny a zvuky by boli úplne iné, čím by sa zmaril konečný požadovaný zvukový efekt.

Dlhé roky bola hracia skrinka umiestnená v zájazdom hostinci (na nám. A. Hlinku), kde si ľudia zvykli prepriahať kone, alebo si dopriať občerstvenie. Práve počas doby čakania si tieto chvíľky skracovali púšťaním hracej skrinky, ktorú prezývali Mariška.

Do múzea sa dostala v roku 1962 ako dar od Boženy Zlinskej. Aj keď v 90 rokoch sa ju snažili Zlinsky získať späť, pravdou je, že čo sa daruje múzeu späť sa nevracia a k všetkému sa píše zápis do darovacej knihy, ktorú založil Dr. Rakovský. V darovacej knihe je každý jeden exponát zaevidovaný a zapísaný pod svojím číslom vrátane skrinky.

Perličkou je, že keď sa táto hracia skrinka rozozvučí v krásnej melódii v rámci ukážky pri prehliadke múzea, predovšetkým tí najmenší hľadajú a pátrajú po reproduktoroch a sú presvedčení že hudba znie zo záznamu. Zaujmú ich nielen príjemné tóny ktoré vydáva, ale aj samotné technické fungovanie tohto unikátu. Každopádne hudba je našim každodenným sprievodcom vďaka ktorému vieme relaxovať, či nabíjať sa pozitívnou energiou a tento exponát presviedča o tom, že inak tomu nebolo ani v minulosti.

-mp-