Mesto Zlaté Moravce, Záhradnícke služby mesta, Ponitrianske múzeum, Spolok pre záchranu kultúrneho a prírodného dedičstva našich predkov, usporiadali 1. septembra 2011 deň otvorených dverí národnej kultúrnej pamiatky, mauzólea Migazziovcov.
V tento deň sme si pripomenuli v mauzóleu Migazzi 115.výročie úmrtia Viliama Migazziho, tekovského župana.
Zomrel vo svojom kaštieli v Zlatých Moravciach 28. augusta 1896, po dlhotrvajúcej ťažkej chorobe. Gróf Viliam Migazzi bol poslancom Národného zhromaždenia za okres Zlaté Moravce. Pochovali ho do mauzólea, do sarkofágu z čierneho rakúskeho mramoru, na ktorom je erb rodiny Migazzi z bieleho carrarskeho mramoru, vedľa jeho manželky Antónie ,rod. grófky Marczibanyiovej. Opatrovala opustené deti a siroty a v Tekovskej župe založila aj Červený kríž. Preslávila sa teda hlavne svojou charitatívnou činnosťou a zomrela 21. mája 1886.
Viliam Migazzi pochádzal zo starého šľachtického rodu, z hornatého kraja v južnom Tirolsku z Val Tellina, územia medzi veltínskymi a berninnskými Alpami v Lombardsku, kde preteká rieka Adda v provincii Sondrio v Taliansku.
Ich prvý známy predok bol Obert, ktorý sa spomínal v roku 1231. Z rodu Migazzi pochádzali mnohé významné osobnosti cirkevného a verejného života.
Viliam Migazzi sa zaslúžil o vybudovanie viacerých významných stavieb v Zlatých Moravciach, založil okrašlovací spolok, bol zakladateľom rybárskeho časopisu v Uhorsku, bol činný aj v oblasti turistiky. Vo Vysokých Tatrách bola po ňom pomenovaná aj cesta, ktorá niesla názov „Migazziho cesta“.
Rod Migazzi začal svoju činnosť v Uhorsku v roku 1779, keď po vymretí zlatomoraveckého barónskeho rodu Paluškovcov, získal od eráru mesto Zlaté Moravce donačnú listinu, ktorú mu potvrdil cisár Jozef II.
Viliam Migazzi bol v roku 1878 vyznamenaný rádom svätého Štefana za zásluhy o rozvoj Tekovskej župy ako aj mesta Zlaté Moravce.
V tento sviatok, kedy si pripomíname v kalendári aj Deň ústavy, si deň otvorených dverí v mauzóleu nenechalo ujsť takmer sto návštevníkov.
Sprievodcami tejto ojedinelej a vzácnej rodinnej hrobky boli pracovníčky Ponitrianskeho múzea a znalec histórie takmer celého Zlatomoraveckého regiónu Marian Tomajko, so svojim pútavým a nezabudnuteľným odborným výkladom.
-lr-
[nggallery id=133]
[hr]
