80. výročie smrti Maximiliána Hardegga
Mnohí Zlatomoravčania si pamätajú na autokrosové preteky, ktoré sa konali vtedy ešte v mestskej časti Zlaté Moravce – Žitavany. Radi sme na toto podujatie chodili. Bolo to zaujímavé podujatie nielen pre dospelých, ale aj pre deti a mládež..
No mnohí nevedia, že už pred vyše 80 rokmi sme mali v Zlatých Moravciach pretekára, ktorý jazdil európske automobilové preteky a rozhodne patril medzi prvých obyvateľov Slovenska, ktorí sa venovali so záľubou tomuto športu. Bol to Maximilián Hardegg. Bol pravnukom Viliama Migazziho. Jeho otcom bol gróf Ján Hardegg a matkou Ilona Hardeggová, vnučka Viliama Migazziho, ktorá bola dcérou Imricha Erdödyho a Irmy rod. grófky Migazziovej.
Ilona a Ján Hardeggoví mali dvoch synov Imricha a Maximiliána. Starí obyvatelia Moraviec sa ešte pred pár desiatkami rokov pamätali na Ilonu Hardeggovú, ktorá bola vdovou a veľmi dobre si pamätali aj jej dvoch synov. Zlatomoravčanom utkvel v pamäti hlavne Maximilián, ktorý často jazdil po meste, ale aj v parku na svojom motocykli. Neskôr pretekal na pretekárskom aute Buggati.
Dňa 27. júna 1931 sa v Baden – Badene konali automobilové preteky. Zúčastnil sa ich i „Miky“, ako ho familiárne nazývali. Mal vtedy 22 rokov. Počas pretekov mu vbehlo do dráhy dieťa, aby ho nezrazil, snažil sa ho obísť. Jeho auto Buggati vyletelo z dráhy a padlo do 20 m hlbokej priekopy medzi staré jedle. Hardegg mal zranenie, ktoré nevyzeralo nebezpečne. Neskôr sa zistilo, že má vnútorné krvácanie, ktorému 28. júna, teda na druhý deň po pretekoch, podľahol. Pochovali ho do rodinnej hrobky Erdödyovcov pod kaplnkou sv. Anny na vrchole kalvárie vedľa kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na hlohovskom cintoríne, vedľa sarkofágu jeho otca Jána a starej mamy Irmy rod. grófky Migazziovej. Jeho brat Imrich pred II. svetovou vojnou odišiel do Viedne, kde v r. 1978 zomrel. Za manželku mal Alžbetu Walzel von Weisenburg. Ich manželstvo bolo bezdetné. Bola to veľmi príjemná a vzdelaná pani, ktorá ovládala niekoľko rečí, pracovala okrem iného aj ako generálna sekretárka UNESCO a vo viacerých nadáciách. Poznala Slovensko, viackrát bola v Bratislave, kde je pochovaná jej matka. Zaujímala ju príroda, história, mala vzťah k maliarstvu a často sme si vymieňali názory aj na obrazy, ktoré tu voľakedy v Zlatých Moravciach boli, no žiaľ Bohu dnes tu už nie sú.
Dopisoval som si s ňou roky, vymenili sme si niekoľko desiatok listov, až do jej smrti pred dvomi rokmi.
Marian Tomajko
[hr]
