Čo majú spoločné Zlaté Moravce a Kate Perry alebo číslo 135?

Na prvý pohľad je nadpis tohto článku mimoriadne zvláštny, ale skutočne len na prvý. Rok 1876 bol pre svet mimoriadne významný, veď v tomto roku po prvý krát A.G.Bell vyskúšal komunikovať pomocou telefónu. Ale významný bol aj pre Zlaté Moravce. Bol to rok, s ktorým si spájame dvoch ľudí, dvoch mužov, dvoch „Zlatomoravčanov“ . Prvý z nich tu dožil posledné roky svojho ťažko skúšaného, revolučného a básnického života, je známy prakticky na celom Slovensku, sú po ňom pomenované ulice, parky, a napríklad aj u nás v meste sa nachádza jeho socha no a s jeho tvorbou sa zoznamujeme už v škole. Ten druhý sa tu narodil, aby v zápätí prežil svoj život vo svete. Aj keď jeho tvorba zanecháva svoj odkaz na mnohých miestach v Európe a len prednedávnom sa s ňou zoznámil celý svet, tak je paradoxom, že tu, v Zlatých Moravciach, je pomerne málo známy. Reč je o Jankovi Kráľovi a Emilovi Ágostonovi. Ale čo majú vlastne spoločné ? Tento rok si pripomíname 135. výročie úmrtia prvého a narodenia druhého. Ako je spomenuté, o Jankovi Kráľovi toho vieme veľa, o Emilovi Ágostonovi málo, preto chcem zopár nasledujúcich viet venovať práve jemu.

Emil Ágoston, pôvodne Adler ,bol secesný architekt , narodil sa 17.2.1876 v Zlatých Moravciach.

Základnú školu navštevoval v rokoch 1882 – 1888 v Zlatých Moravciach, následne na gymnázium v Nitre. V rokoch 1895 – 1900 študoval na Vysokej škole umeleckej v Budapešti, architektúru a dejiny umenia študoval v rokoch 1902 – 1903 v Berlíne, 1903 – 1904 v Paríži. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený najmä „ Jugenstilom “ a viedenskou secesiou. Za jeho najproduktívnejšie obdobie sa považujú roky 1906 – 1911, ktoré strávil projektovaním viacerých víl a budov. Jeho azda najznámejším počinom je budapeštiansky hotel Astória, rožná budova postavená v roku 1913 . K tomuto hotelu sa viaže aj nadpis tohto článku, prednedávnom sa totiž objavil v klipe jednej z najpopulárnejších speváčok súčasnosti Kate Perry. Ale jeho tvorba v Budapešti bola bohatšia, navrhol tu tkzv. Rímske kúpele, secesný objekt, ktorý síce svojmu účelu slúžil len 10 rokov a neskôr skutočne rôznym až kurióznym účelom, ale len prednedávnom mu bol prinavrátený lesk spred 100 rokov. Výsledky jeho tvorivosti sa však objavujú aj v iných európskych mestách, akou je napríklad synagóga v Trieste či Frankfurte ale aj mnoho iných diel. Zožal viaceré úspechy, napríklad spomínanou synagógou v Trieste vyhral prvé miesto v architektonickej súťaži. Viaceré jeho ďalšie práce boli vyhlásené kultúrnymi pamiatkami. Postupne jeho tvorivé obdobie upadalo, po roku 1919 spolupracoval s bratom Gejzom, s ktorým už predtým navrhli spomínané kúpele. Svoju ceruzku posledný krát položil 15.6.1921 v Berlíne vo veku 45 rokov. Na záver by som uviedol citát : „Nemáme domov hľadať, ale domov vytvárať .“ Heinrich Seidel – Napriek tomu, že E. Ágoston vytvoril množstvo domovov, tak sám celý život cestoval a nikde sa trvalo neusadil.

[hr]

Richard Kramár